Bratislava 9. decembra (TASR) – Slovenskí spotrebitelia sa pri zahraničných online nákupoch väčšinou orientujú na trhy mimo Európskej únie (EÚ), preto by ich zrušenie bariér v online nakupovaní v rámci štátov Únie nemalo výraznejšie ovplyvniť. Uviedol to pre TASR výkonný riaditeľ Slovenskej asociácie pre elektronický obchod (SAEC) Jozef Dvorský v súvislosti s tým, že od 3. decembra v krajinách EÚ prestal platiť geobloking, čiže neopodstatnené geografické blokovanie pre spotrebiteľov, ktorí si chcú kúpiť produkty alebo služby online.

Dvorský pripustil, že počet nákupov slovenských zákazníkov v zahraničných internetových obchodoch v posledných rokoch pozvoľna rastie. Dôležitá je však skutočnosť, že sa orientujú skôr na internetové obchody v Amerike a Ázii, pričom dôvodom sú nižšie ceny. Aj preto podľa neho toto nariadenie významnejšie neovplyvní súčasné trendy v online nakupovaní Slovákov.

Súčasne dodal, že nariadenie by nemalo mať väčší vplyv ani na slovenských internetových obchodníkov a nemalo by pre nich predstavovať problém. "V drvivej väčšine prípadov sa slovenské obchody aj v súčasnosti snažia predávať svoj tovar aj mimo územia SR a preraziť na väčších európskych trhoch. S týmto cieľom vytvárajú príslušné jazykové mutácie pre zvolené krajiny," priblížil. Slovenčina nie je podľa neho v zahraničí natoľko rozšírená, aby v slovenskej verzii internetového obchodu nakupovalo veľké množstvo zahraničných zákazníkov a prinútili tak slovenské internetové obchody k registrácii pre účely DPH v iných štátoch EÚ.

Cieľom nariadenia je podľa Dvorského posilniť budovanie jednotného trhu EÚ a zabrániť diskriminácii najmä pri cezhraničných online nákupoch. Internetoví obchodníci však nebudú povinní doručovať tovar zákazníkom mimo tých členských štátov, do ktorých ponúkajú doručenie vo svojich obchodných podmienkach. "Zahraniční zákazníci si teda budú musieť nechať tovar doručiť na adresu v členskom štáte internetového obchodu alebo v inom členskom štáte, do ktorého obchodník doručuje, respektíve ponúka možnosť prevzatia tovaru, alebo si vlastnými súkromnými prostriedkami zabezpečiť cezhraničné doručenie tovaru," skonštatoval s tým, že v takejto situácii nie je potrebná registrácia prevádzkovateľa internetového obchodu pre účely DPH v členskom štáte zákazníka.

Bezproblémové pre spotrebiteľa by mali byť služby, ktoré zákazník bude prijímať na fyzickom mieste v krajine, kde obchodník pôsobí. Ide napríklad o dovolenky, športové podujatia či vstupenky na hudobné festivaly. V týchto prípadoch podľa Dvorského obchodníkovi nevzniká povinnosť registrovať sa na účely dane z pridanej hodnoty (DPH) v inom členskom štáte ani zabezpečiť cezhraničné doručenie tovaru.

Podobne je to aj pri iných službách, ako sú napríklad cloudové služby, ktoré sa poskytujú elektronicky. "Online obchodník môže podať priznanie k DPH a zaplatiť ju zjednodušeným spôsobom v súlade s pravidlami uplatniteľnými na zjednodušený režim jednotného kontaktného miesta (MOSS)," ozrejmil ďalej Dvorský.