Ak chcú poľnohospodári zvyšovať ceny produktov, musia podľa predsedkyne prichádzať s inováciami a vyrábať výrobky s vyššou pridanou hodnotou, za ktoré si budú zákazníci ochotní priplatiť vyššiu cenu.
Autor TASR
Bratislava 19. septembra (TASR) - Obchodné reťazce združené v Slovenskej aliancii moderného obchodu (SAMO) neodmietajú diskusiu o posilnení postavenia poľnohospodárov v potravinovom dodávateľskom reťazci, či už v rámci SR alebo EÚ. Sú však presvedčené, že zverejňovanie marží obchodníkov k stanovenému cieľu nevedie. Uviedla to v stanovisku SAMO.
"Žiadne administratívne opatrenie, teda ani zverejňovanie marží obchodníkov, nemôže nahradiť jediné skutočné riešenie, ktoré dokáže zlepšiť postavenie slovenských poľnohospodárov, a tým je dopyt zákazníkov po slovenských produktoch," povedala predsedníčka SAMO Katarína Fašiangová.
Podľa jej názoru by navyše išlo aj o ďalšiu nadbytočnú administratívnu záťaž, keďže na Slovensku funguje obchod v ostrom konkurenčnom prostredí, ktoré bráni neúmernému zvyšovaniu marží.
O primeranosti marží obchodníkov svedčia podľa SAMO aj štúdie nezávislých domácich a zahraničných inštitúcií. Napríklad štúdia Výskumného ústavu ekonomiky poľnohospodárstva a potravinárstva (VÚEPP) zaoberajúca sa analýzou štruktúry spotrebiteľských cien vybraných živočíšnych komodít v rokoch 2004 až 2012 uvádza, že najvyšší priemerný podiel na ich spotrebiteľskej cene, teda celkovú maržu, mali v sledovanom období prvovýrobcovia (51,66 %) a spracovatelia (19,68 %). Naopak, obchod mal priemerný podiel celkovej marže na týchto komoditách najnižší, a to 12,5 %.
Aj pracovný dokument Európskej komisie zaoberajúci sa konkurenciou v potravinárskom dodávateľskom reťazci skonštatoval intenzívnu hospodársku súťaž v oblasti maloobchodu v EÚ, výsledkom čoho sú nižšie marže pre maloobchod. Podľa tohto dokumentu po odpočítaní nákladov je priemerná zisková marža maloobchodu v EÚ pri čerstvých potravinách 2 až 4 % z predajnej ceny, čo je podľa štúdie VÚEPP absolútne porovnateľné s dosahovanými priemernými ziskovými maržami u nás.
"Ak teda chcú naši poľnohospodári a prvovýrobcovia zvyšovať ceny svojich produktov, musia prichádzať s inováciami a vyrábať výrobky s vyššou pridanou hodnotou, za ktoré si budú naši zákazníci ochotní priplatiť vyššiu cenu," podčiarkla Fašiangová.
SAMO zároveň upozorňuje aj na nesprávnu interpretáciu obchodnej marže, ktorá vedie k zavádzaniu laickej verejnosti. V skutočnosti je obchodná marža (bez DPH) rozpätím medzi nákupnou a predajnou cenou produktu a obchodníci z nej kryjú všetky svoje prevádzkové náklady, ako sú mzdy, energie, chod a údržba obchodných prevádzok, marketing, straty na nepredanom tovare a ďalšie.
Až po odpočítaní týchto nákladov je možné vypočítať ziskovosť obchodníka, ktorá sa rôzni. Aj na základe dostupných finančných údajov však nie je ziskovosť obchodníkov na Slovensku nijako neprimeraná a je oveľa menšia ako napríklad u veľkých spracovateľov či globálnych producentov potravín.
SAMO združuje spoločnosti obchodu, ktoré na Slovensku v súčasnosti prevádzkujú 610 maloobchodných a 6 veľkoobchodných prevádzok. Členovia SAMO sa radia medzi najvýznamnejších investorov, keď od začiatku svojho pôsobenia na slovenskom trhu tu doteraz preinvestovali spolu takmer 2,5 miliardy eur, a to bez úľav v rámci štátnej pomoci. Členovia združenia sa zároveň radia aj medzi najväčších zamestnávateľov na Slovensku. V súčasnosti spolu zamestnávajú viac ako 26.000 ľudí.
"Žiadne administratívne opatrenie, teda ani zverejňovanie marží obchodníkov, nemôže nahradiť jediné skutočné riešenie, ktoré dokáže zlepšiť postavenie slovenských poľnohospodárov, a tým je dopyt zákazníkov po slovenských produktoch," povedala predsedníčka SAMO Katarína Fašiangová.
Podľa jej názoru by navyše išlo aj o ďalšiu nadbytočnú administratívnu záťaž, keďže na Slovensku funguje obchod v ostrom konkurenčnom prostredí, ktoré bráni neúmernému zvyšovaniu marží.
O primeranosti marží obchodníkov svedčia podľa SAMO aj štúdie nezávislých domácich a zahraničných inštitúcií. Napríklad štúdia Výskumného ústavu ekonomiky poľnohospodárstva a potravinárstva (VÚEPP) zaoberajúca sa analýzou štruktúry spotrebiteľských cien vybraných živočíšnych komodít v rokoch 2004 až 2012 uvádza, že najvyšší priemerný podiel na ich spotrebiteľskej cene, teda celkovú maržu, mali v sledovanom období prvovýrobcovia (51,66 %) a spracovatelia (19,68 %). Naopak, obchod mal priemerný podiel celkovej marže na týchto komoditách najnižší, a to 12,5 %.
Aj pracovný dokument Európskej komisie zaoberajúci sa konkurenciou v potravinárskom dodávateľskom reťazci skonštatoval intenzívnu hospodársku súťaž v oblasti maloobchodu v EÚ, výsledkom čoho sú nižšie marže pre maloobchod. Podľa tohto dokumentu po odpočítaní nákladov je priemerná zisková marža maloobchodu v EÚ pri čerstvých potravinách 2 až 4 % z predajnej ceny, čo je podľa štúdie VÚEPP absolútne porovnateľné s dosahovanými priemernými ziskovými maržami u nás.
"Ak teda chcú naši poľnohospodári a prvovýrobcovia zvyšovať ceny svojich produktov, musia prichádzať s inováciami a vyrábať výrobky s vyššou pridanou hodnotou, za ktoré si budú naši zákazníci ochotní priplatiť vyššiu cenu," podčiarkla Fašiangová.
SAMO zároveň upozorňuje aj na nesprávnu interpretáciu obchodnej marže, ktorá vedie k zavádzaniu laickej verejnosti. V skutočnosti je obchodná marža (bez DPH) rozpätím medzi nákupnou a predajnou cenou produktu a obchodníci z nej kryjú všetky svoje prevádzkové náklady, ako sú mzdy, energie, chod a údržba obchodných prevádzok, marketing, straty na nepredanom tovare a ďalšie.
Až po odpočítaní týchto nákladov je možné vypočítať ziskovosť obchodníka, ktorá sa rôzni. Aj na základe dostupných finančných údajov však nie je ziskovosť obchodníkov na Slovensku nijako neprimeraná a je oveľa menšia ako napríklad u veľkých spracovateľov či globálnych producentov potravín.
SAMO združuje spoločnosti obchodu, ktoré na Slovensku v súčasnosti prevádzkujú 610 maloobchodných a 6 veľkoobchodných prevádzok. Členovia SAMO sa radia medzi najvýznamnejších investorov, keď od začiatku svojho pôsobenia na slovenskom trhu tu doteraz preinvestovali spolu takmer 2,5 miliardy eur, a to bez úľav v rámci štátnej pomoci. Členovia združenia sa zároveň radia aj medzi najväčších zamestnávateľov na Slovensku. V súčasnosti spolu zamestnávajú viac ako 26.000 ľudí.