Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Vojna na Ukrajine a sankcie voči Rusku zasiahli aj do vývozu obilnín, čo tiež zvyšuje obavy z nedostatku potravín, najmä v chudobnejších krajinách.
Autor TASR
Chicago 23. marca (TASR) - Prudký rast cien priemyselných hnojív prinútil farmárov po celom svete obmedziť ich používanie a zredukovať osevné plochy. Dôvodom je vojna na Ukrajine a sankcie voči Rusku, pričom niektorí zástupcovia agrosektora varujú, že súčasný stav môže viesť k nedostatku potravín. Podľa niektorých analytikov je však kríza priemyselných hnojív dokonca ešte väčším problémom než komplikácie s vývozom obilia z Ukrajiny, keďže hrozia nízke úrody a obmedzenie dodávok potravín aj v iných krajinách. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters.
Rusko je kľúčovým vývozcom viacerých hnojív, najmä potaše, močoviny, ale aj ďalších. Ceny týchto produktov boli vysoké už pred vojnou na Ukrajine, keď v dôsledku vysokých cien zemného plynu a uhlia viacerí producenti hnojív obmedzili ich výrobu. Keď Rusko koncom februára zaútočilo na Ukrajinu, západné štáty uvalili na Moskvu sankcie, ktoré sa dotkli aj vývozu priemyselných hnojív.
Ako uviedla holandská banka Rabobank, Rusko a Bielorusko sa minulý rok podieľali na globálnych dodávkach potaše zhruba 40 %. Navyše, na svetových dodávkach močoviny sa samotné Rusko podieľalo zhruba 14 % a v prípade fosforečnanu amónneho to bolo rovnako 14 %. Všetko sú to kľúčové priemyselné hnojivá na zvyšovanie úrod.
"Obávam sa potravinovej krízy v globálnom meradle," povedal Tony Will, riaditeľ amerického výrobcu priemyselných hnojív CF Industries Holdings. Už minulý rok vzrástli ceny priemyselných hnojív v USA o 17 % a americké ministerstvo pôdohospodárstva očakáva, že tento rok sa zvýšia o ďalších 12 %. Niektorí farmári preto uvažujú, že prejdú na plodiny, ktoré nepotrebujú toľko hnojenia, iní zasa plánujú zredukovať plochy. Ďalší uviedli, že budú hnojiť menej, čo však bude znamenať nižšie úrody. Ešte väčším rizikám však čelia rozvíjajúce sa ekonomiky, kde majú farmári omnoho menej financií na zvládanie problému než v bohatších štátoch.
Vojna na Ukrajine a sankcie voči Rusku zasiahli aj do vývozu obilnín, čo tiež zvyšuje obavy z nedostatku potravín, najmä v chudobnejších krajinách. Podľa analytikov však nedostatok priemyselných hnojív predstavuje ešte väčší problém než komplikácie s dodávkami samotného obilia z Ruska a Ukrajiny. Ako povedal hlavný ekonóm Organizácie Spojených národov pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) Maximo Torero, nedostatok hnojív totiž skomplikuje produkciu potravín aj inde vo svete.
"Ak nevyriešime problém priemyselných hnojív a obchod s nimi nebude pokračovať, na budúci rok nás čakajú veľmi vážne komplikácie so zásobovaním potravinami," povedal Torero pre agentúru Reuters. Napríklad Brazília, ktorá je najväčším exportérom sóje na svete, je vysoko závislá od dovozu priemyselných hnojív, najmä potaše. Z celkového dovozu tohto hnojiva tvorila potaš z Ruska a Bieloruska približne 50 %.
Rusko je kľúčovým vývozcom viacerých hnojív, najmä potaše, močoviny, ale aj ďalších. Ceny týchto produktov boli vysoké už pred vojnou na Ukrajine, keď v dôsledku vysokých cien zemného plynu a uhlia viacerí producenti hnojív obmedzili ich výrobu. Keď Rusko koncom februára zaútočilo na Ukrajinu, západné štáty uvalili na Moskvu sankcie, ktoré sa dotkli aj vývozu priemyselných hnojív.
Ako uviedla holandská banka Rabobank, Rusko a Bielorusko sa minulý rok podieľali na globálnych dodávkach potaše zhruba 40 %. Navyše, na svetových dodávkach močoviny sa samotné Rusko podieľalo zhruba 14 % a v prípade fosforečnanu amónneho to bolo rovnako 14 %. Všetko sú to kľúčové priemyselné hnojivá na zvyšovanie úrod.
"Obávam sa potravinovej krízy v globálnom meradle," povedal Tony Will, riaditeľ amerického výrobcu priemyselných hnojív CF Industries Holdings. Už minulý rok vzrástli ceny priemyselných hnojív v USA o 17 % a americké ministerstvo pôdohospodárstva očakáva, že tento rok sa zvýšia o ďalších 12 %. Niektorí farmári preto uvažujú, že prejdú na plodiny, ktoré nepotrebujú toľko hnojenia, iní zasa plánujú zredukovať plochy. Ďalší uviedli, že budú hnojiť menej, čo však bude znamenať nižšie úrody. Ešte väčším rizikám však čelia rozvíjajúce sa ekonomiky, kde majú farmári omnoho menej financií na zvládanie problému než v bohatších štátoch.
Vojna na Ukrajine a sankcie voči Rusku zasiahli aj do vývozu obilnín, čo tiež zvyšuje obavy z nedostatku potravín, najmä v chudobnejších krajinách. Podľa analytikov však nedostatok priemyselných hnojív predstavuje ešte väčší problém než komplikácie s dodávkami samotného obilia z Ruska a Ukrajiny. Ako povedal hlavný ekonóm Organizácie Spojených národov pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) Maximo Torero, nedostatok hnojív totiž skomplikuje produkciu potravín aj inde vo svete.
"Ak nevyriešime problém priemyselných hnojív a obchod s nimi nebude pokračovať, na budúci rok nás čakajú veľmi vážne komplikácie so zásobovaním potravinami," povedal Torero pre agentúru Reuters. Napríklad Brazília, ktorá je najväčším exportérom sóje na svete, je vysoko závislá od dovozu priemyselných hnojív, najmä potaše. Z celkového dovozu tohto hnojiva tvorila potaš z Ruska a Bieloruska približne 50 %.
