Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Poukázali na to v pondelok zverejnené výsledky štúdie spoločnosti Invesco, na ktorej sa zúčastnilo vyše 80 štátnych investičných fondov a takmer 60 centrálnych bánk.
Autor TASR
Londýn 10. júla (TASR) - Stále väčší počet krajín sa rozhoduje pre repatriáciu zlata ako formu ochrany voči podobným sankciám, aké Západ uvalil na Rusko. Poukázali na to v pondelok zverejnené výsledky štúdie spoločnosti Invesco, na ktorej sa zúčastnilo vyše 80 štátnych investičných fondov a takmer 60 centrálnych bánk. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters.
Finančné inštitúcie očakávajú, že vysoká inflácia a geopolitické napätie bude pretrvávať ešte nejaký čas a tomu začali prispôsobovať svoju stratégiu. Viac než 85 % z 85 štátnych investičných fondov a 57 centrálnych bánk, ktoré sa na prieskume Invesco zúčastnili, je presvedčených, že inflácia bude v nasledujúcom desaťročí vyššia než v tom predchádzajúcom. V takomto prostredí sa ako výhodné ukazujú dlhopisy rozvíjajúcich sa trhov a zlato. Lenže rozhodnutie západných štátov zmraziť Rusku zlaté a devízové rezervy za stovky miliárd dolárov zvýšilo záujem o repatriáciu zlata späť do domovských krajín.
Prieskum ukázal, že vysoký počet oslovených centrálnych bánk je znepokojených týmto precedensom. Až 68 % uviedlo, že sa rozhodlo mať rezervy radšej doma. V roku 2020 uprednostňovalo v prieskume držanie zlatých rezerv v domovskej krajine zhruba 50 % oslovených bánk. Jedna z centrálnych bánk, ktorá si neželala byť menovaná, uviedla, že doteraz mala zlato uložené v Londýne. "Teraz sme ho však radšej presunuli späť domov, aby sme tento takzvaný bezpečný prístav mali v bezpečí," dodala.
Geopolitické obavy spolu s rastúcimi možnosťami na rozvíjajúcich sa trhoch zároveň zvyšujú záujem niektorých centrálnych bánk diverzifikovať svoje portfólio smerom od amerického dolára. Zvýšil sa podiel tých, podľa ktorých je rastúci americký dlh pre dolár negatívny, aj keď podľa väčšiny americká mena ako svetová rezervná mena stále nemá alternatívu. Podiel tých, ktorí považujú čínsku menu za prípadnú konkurenciu doláru, klesol na 18 % z 29 % v minulom roku.
Prieskum zároveň ukázal, že zo 142 oslovených inštitúcií takmer 80 % považuje na najväčšie riziko pre budúce desaťročie geopolitické napätie. Čo sa týka najbližších 12 mesiacov, až 83 % uviedlo, že obavy v nich vyvoláva najmä inflácia.
Finančné inštitúcie očakávajú, že vysoká inflácia a geopolitické napätie bude pretrvávať ešte nejaký čas a tomu začali prispôsobovať svoju stratégiu. Viac než 85 % z 85 štátnych investičných fondov a 57 centrálnych bánk, ktoré sa na prieskume Invesco zúčastnili, je presvedčených, že inflácia bude v nasledujúcom desaťročí vyššia než v tom predchádzajúcom. V takomto prostredí sa ako výhodné ukazujú dlhopisy rozvíjajúcich sa trhov a zlato. Lenže rozhodnutie západných štátov zmraziť Rusku zlaté a devízové rezervy za stovky miliárd dolárov zvýšilo záujem o repatriáciu zlata späť do domovských krajín.
Prieskum ukázal, že vysoký počet oslovených centrálnych bánk je znepokojených týmto precedensom. Až 68 % uviedlo, že sa rozhodlo mať rezervy radšej doma. V roku 2020 uprednostňovalo v prieskume držanie zlatých rezerv v domovskej krajine zhruba 50 % oslovených bánk. Jedna z centrálnych bánk, ktorá si neželala byť menovaná, uviedla, že doteraz mala zlato uložené v Londýne. "Teraz sme ho však radšej presunuli späť domov, aby sme tento takzvaný bezpečný prístav mali v bezpečí," dodala.
Geopolitické obavy spolu s rastúcimi možnosťami na rozvíjajúcich sa trhoch zároveň zvyšujú záujem niektorých centrálnych bánk diverzifikovať svoje portfólio smerom od amerického dolára. Zvýšil sa podiel tých, podľa ktorých je rastúci americký dlh pre dolár negatívny, aj keď podľa väčšiny americká mena ako svetová rezervná mena stále nemá alternatívu. Podiel tých, ktorí považujú čínsku menu za prípadnú konkurenciu doláru, klesol na 18 % z 29 % v minulom roku.
Prieskum zároveň ukázal, že zo 142 oslovených inštitúcií takmer 80 % považuje na najväčšie riziko pre budúce desaťročie geopolitické napätie. Čo sa týka najbližších 12 mesiacov, až 83 % uviedlo, že obavy v nich vyvoláva najmä inflácia.
