Veterné turbíny dokážu produkovať zelenú a lacnú energiu, no môžu byť prínosné aj pre samosprávy.
Autor TASR
Bratislava 29. apríla (TASR) - Aktuálne smerovanie Slovenska a technický stav sietí otvárajú možnosti rozvoja obnoviteľných zdrojov energie (OZE). Prím by mali hrať fotovoltika a veterná energia, ktoré dnes patria z hľadiska životného cyklu medzi najlacnejšie zdroje energie. Po 17 rokoch sa tak Slovensko môže dočkať nových projektov veterných elektrární, upozornila vo štvrtok Slovenská asociácia fotovoltického priemyslu a OZE (SAPI).
Integrovaný národný energetický a klimatický plán ráta s vybudovaním nových veterných elektrární do roku 2030 s výkonom 500 megawatt. Začiatkom apríla oznámilo Ministerstvo hospodárstva (MH) SR odblokovanie stop-stavu na pripájanie nových zdrojov OZE, čo dáva zelenú novým projektom a Slovensko je tak blízko k prvej veternej elektrárni po 17 rokoch.
"V roku 2003 bola uvedená do prevádzky prvá veterná elektráreň na Slovensku. Napriek tomu, že funguje dodnes, ostala akýmsi mementom nevyužitých príležitostí. Projekty boli, bola aj vôľa zo strany investorov, no nezáujem a slabá podpora bývalých vlád akékoľvek snahy o rozvoj veternej energie v krajine pochovala,“ priblížil riaditeľ SAPI Ján Karaba. "Dnes je však situácia iná, vznikol priestor pre rozvoj obnoviteľných zdrojov a veterná energia už nesmie byť vynechaná. Na Slovensku fúka vietor rovnako ako v susedných krajinách a bola by nesmierna škoda potenciál tohto obnoviteľného zdroja nevyužiť a neprispieť tak k dekarbonizácii slovenskej ekonomiky," dodal šéf asociácie.
Odblokovanie stop-stavu je však len prvý krok k vytvoreniu podmienok pre rozvoj odvetvia. Podľa SAPI potrebuje Slovensko prispôsobiť legislatívu a udržať transparentnú reguláciu, čo vyšle pozitívne signály potenciálnym investorom. Dôležité bude vyrovnať sa s problematickým G-komponentom, ktorý neprimerane zvyšuje nákladovosť vyrobenej elektrickej energie. Nastavenie a uplatňovanie tohto poplatku je podľa Karabu jeden z hlavných dôvodov, prečo MH SR nebolo za takmer dva a pol roka schopné vyhlásiť aukcie na nové OZE. Pri takomto legislatívnom a regulačnom nastavení by výstavba nového zdroja nebola pre investora podľa šéfa SAPI rentabilná.
Veterné turbíny dokážu produkovať zelenú a lacnú energiu, no môžu byť prínosné aj pre samosprávy. Najmä v regiónoch, kde chýbajú samosprávam príjmy do rozpočtov. Kľúčový však bude podľa SAPI v tomto smere postoj Ministerstva životného prostredia SR, v ktorého rukách je rozhodnutie o budúcnosti povoľovacích procesov vplyvov na životné prostredie (EIA).
"Problémy v slovenskej energetike dlhodobo spôsobujú povoľovacie procesy. Ich zbytočná komplikovanosť a dlhé trvanie odrádza firmy od investícií a brzdí rozvoj OZE. Bude dôležité tieto procesy nastaviť tak, aby reagovali na skutočné hrozby pre životné prostredie a nepredstavovali len nezmyselné obmedzenia a byrokratické zdržania. Zachytili sme informácie o vytvorení medzirezortnej pracovnej skupiny, ktorá sa má venovať práve zjednodušeniu procesov, no je priskoro zatiaľ tieto snahy hodnotiť," dodal Karaba.
Integrovaný národný energetický a klimatický plán ráta s vybudovaním nových veterných elektrární do roku 2030 s výkonom 500 megawatt. Začiatkom apríla oznámilo Ministerstvo hospodárstva (MH) SR odblokovanie stop-stavu na pripájanie nových zdrojov OZE, čo dáva zelenú novým projektom a Slovensko je tak blízko k prvej veternej elektrárni po 17 rokoch.
"V roku 2003 bola uvedená do prevádzky prvá veterná elektráreň na Slovensku. Napriek tomu, že funguje dodnes, ostala akýmsi mementom nevyužitých príležitostí. Projekty boli, bola aj vôľa zo strany investorov, no nezáujem a slabá podpora bývalých vlád akékoľvek snahy o rozvoj veternej energie v krajine pochovala,“ priblížil riaditeľ SAPI Ján Karaba. "Dnes je však situácia iná, vznikol priestor pre rozvoj obnoviteľných zdrojov a veterná energia už nesmie byť vynechaná. Na Slovensku fúka vietor rovnako ako v susedných krajinách a bola by nesmierna škoda potenciál tohto obnoviteľného zdroja nevyužiť a neprispieť tak k dekarbonizácii slovenskej ekonomiky," dodal šéf asociácie.
Odblokovanie stop-stavu je však len prvý krok k vytvoreniu podmienok pre rozvoj odvetvia. Podľa SAPI potrebuje Slovensko prispôsobiť legislatívu a udržať transparentnú reguláciu, čo vyšle pozitívne signály potenciálnym investorom. Dôležité bude vyrovnať sa s problematickým G-komponentom, ktorý neprimerane zvyšuje nákladovosť vyrobenej elektrickej energie. Nastavenie a uplatňovanie tohto poplatku je podľa Karabu jeden z hlavných dôvodov, prečo MH SR nebolo za takmer dva a pol roka schopné vyhlásiť aukcie na nové OZE. Pri takomto legislatívnom a regulačnom nastavení by výstavba nového zdroja nebola pre investora podľa šéfa SAPI rentabilná.
Veterné turbíny dokážu produkovať zelenú a lacnú energiu, no môžu byť prínosné aj pre samosprávy. Najmä v regiónoch, kde chýbajú samosprávam príjmy do rozpočtov. Kľúčový však bude podľa SAPI v tomto smere postoj Ministerstva životného prostredia SR, v ktorého rukách je rozhodnutie o budúcnosti povoľovacích procesov vplyvov na životné prostredie (EIA).
"Problémy v slovenskej energetike dlhodobo spôsobujú povoľovacie procesy. Ich zbytočná komplikovanosť a dlhé trvanie odrádza firmy od investícií a brzdí rozvoj OZE. Bude dôležité tieto procesy nastaviť tak, aby reagovali na skutočné hrozby pre životné prostredie a nepredstavovali len nezmyselné obmedzenia a byrokratické zdržania. Zachytili sme informácie o vytvorení medzirezortnej pracovnej skupiny, ktorá sa má venovať práve zjednodušeniu procesov, no je priskoro zatiaľ tieto snahy hodnotiť," dodal Karaba.