Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Podľa šéfa opozičných liberálov Richard Sulík však chýba predstaveným opatreniam vlády či vládnych strán na zlepšenie podnikateľského prostredia konzistentnosť.
Autor TASR
Bratislava 5. mája (TASR) – Na zlepšovanie podnikateľského prostredia je podľa opozičnej SaS najvyšší čas. Šéf liberálov Richard Sulík preto ocenil, že vláda pochopila potrebu takýchto krokov. Boli to pritom podľa neho práve vlády Smeru-SD, ktoré podnikateľské prostredie dlhodobo ničili. Predstaveným opatreniam vlády či vládnych strán však podľa neho chýba konzistentnosť, kričí z nich ideová prázdnota a niektoré môžu dokonca podnikateľskému prostrediu uškodiť.
"Vláda nevie, čo chce robiť. Nemajú v tom jasnú predstavu," zdôraznil Sulík na dnešnej tlačovej konferencii v Bratislave. Opísal to na príklade povinnosti pracovnej zdravotnej služby pre zamestnávateľov, ktorá sa zaviedla počas prvej vlády Roberta Fica. "Už vtedy sme vraveli, že tento krok je zlý, že poškodí podnikateľské prostredie. Keď bola SaS súčasťou vlády, podarilo sa pracovnú zdravotnú službu zrušiť," priblížil Sulík.
Po tom, ako sa Smer-SD opäť dostal v roku 2012 do vlády, ju však znovu zaviedol. Liberáli sa ju následne snažili návrhom zákona zrušiť, ale tento zámer neprešiel. "A teraz, čuduj sa svete, jeden z tých návrhov, je zrušiť zdravotnú pracovnú službu," dodal Sulík. Toto opatrenie je súčasťou balíčka 34 opatrení na zlepšenie podnikateľského prostredia, ktoré predstavilo ministerstvo hospodárstva.
Avizované opatrenia vlády či vládnych strán tak liberáli rozdelili do troch skupín. Prvú skupinu tvoria také, ktoré vláda prevzala od strany SaS. Liberáli ich podľa Sulíka predstavili minulý rok v rámci svojej Agendy 2020. Ako príklad šéf SaS uviedol predĺženie lehoty na odhlásenie sa zo Sociálnej poisťovne z jedného dňa na osem dní. "My, samozrejme, všetky naše návrhy, ak ich navrhne Smer-SD, podporíme," ubezpečil Sulík.
Druhú skupinu tvoria podľa neho návrhy z kategórie "svetový mier". Sem patrí podľa Sulíka napríklad opatrenie v podobe sprofesionalizovania výkonu štátnej správy. "To sa Robert Kaliňák snažil šesť rokov a zatiaľ toho veľa nesprofesionalizoval. Ale stálo to desiatky možno stovky miliónov eur," konštatoval šéf liberálov.
Tretiu skupinu návrhov tvoria podľa neho buď hlúposti alebo škodlivé veci. "To je to, kde máme obavu, že to naozaj podnikateľskému prostrediu uškodí," priblížil Sulík. Sem zaradil napríklad návrh zaviesť povinný trinásty plat. "Zaviesť trinásty plat – neviem, v akej hlave toto môže skrsnúť, že to musí byť v zákone. Potom môžeme do zákona rovno zaviesť, že zakazujeme infláciu alebo nezamestnanosť. Takto trhové hospodárstvo nefunguje," uviedol Sulík.
Ďalším takýmto opatrením je podľa neho aj návrh zvýšenia minimálnej mzdy nad 500 eur mesačne. "Môžeme navrhnúť minimálnu mzdu rovno 2000 eur, môžeme sa stať lídrami v oblasti minimálnej mzdy v Európe, len potom pôjde naša ekonomika dole vodou," argumentoval Sulík a apeloval na zvyšovanie minimálnej mzdy v rozumnej miere.
Kritizoval tiež aj zámer zvýšiť superodpočet na výdavky na výskum a vývoj. Pri tomto opatrení mu chýba analýza toho, ako túto možnosť doteraz firmy využívajú.
Dúfa preto, že keď už ide vláda zlepšovať podnikateľské prostredie, prečíta si Agendu 2020 a prevezme odtiaľ čím viac návrhov. "Radšej nech vykrádajú programy iných strán, ako by mali zavádzať hlúposti," zhodnotil.
"Vláda nevie, čo chce robiť. Nemajú v tom jasnú predstavu," zdôraznil Sulík na dnešnej tlačovej konferencii v Bratislave. Opísal to na príklade povinnosti pracovnej zdravotnej služby pre zamestnávateľov, ktorá sa zaviedla počas prvej vlády Roberta Fica. "Už vtedy sme vraveli, že tento krok je zlý, že poškodí podnikateľské prostredie. Keď bola SaS súčasťou vlády, podarilo sa pracovnú zdravotnú službu zrušiť," priblížil Sulík.
Po tom, ako sa Smer-SD opäť dostal v roku 2012 do vlády, ju však znovu zaviedol. Liberáli sa ju následne snažili návrhom zákona zrušiť, ale tento zámer neprešiel. "A teraz, čuduj sa svete, jeden z tých návrhov, je zrušiť zdravotnú pracovnú službu," dodal Sulík. Toto opatrenie je súčasťou balíčka 34 opatrení na zlepšenie podnikateľského prostredia, ktoré predstavilo ministerstvo hospodárstva.
Avizované opatrenia vlády či vládnych strán tak liberáli rozdelili do troch skupín. Prvú skupinu tvoria také, ktoré vláda prevzala od strany SaS. Liberáli ich podľa Sulíka predstavili minulý rok v rámci svojej Agendy 2020. Ako príklad šéf SaS uviedol predĺženie lehoty na odhlásenie sa zo Sociálnej poisťovne z jedného dňa na osem dní. "My, samozrejme, všetky naše návrhy, ak ich navrhne Smer-SD, podporíme," ubezpečil Sulík.
Druhú skupinu tvoria podľa neho návrhy z kategórie "svetový mier". Sem patrí podľa Sulíka napríklad opatrenie v podobe sprofesionalizovania výkonu štátnej správy. "To sa Robert Kaliňák snažil šesť rokov a zatiaľ toho veľa nesprofesionalizoval. Ale stálo to desiatky možno stovky miliónov eur," konštatoval šéf liberálov.
Tretiu skupinu návrhov tvoria podľa neho buď hlúposti alebo škodlivé veci. "To je to, kde máme obavu, že to naozaj podnikateľskému prostrediu uškodí," priblížil Sulík. Sem zaradil napríklad návrh zaviesť povinný trinásty plat. "Zaviesť trinásty plat – neviem, v akej hlave toto môže skrsnúť, že to musí byť v zákone. Potom môžeme do zákona rovno zaviesť, že zakazujeme infláciu alebo nezamestnanosť. Takto trhové hospodárstvo nefunguje," uviedol Sulík.
Ďalším takýmto opatrením je podľa neho aj návrh zvýšenia minimálnej mzdy nad 500 eur mesačne. "Môžeme navrhnúť minimálnu mzdu rovno 2000 eur, môžeme sa stať lídrami v oblasti minimálnej mzdy v Európe, len potom pôjde naša ekonomika dole vodou," argumentoval Sulík a apeloval na zvyšovanie minimálnej mzdy v rozumnej miere.
Kritizoval tiež aj zámer zvýšiť superodpočet na výdavky na výskum a vývoj. Pri tomto opatrení mu chýba analýza toho, ako túto možnosť doteraz firmy využívajú.
Dúfa preto, že keď už ide vláda zlepšovať podnikateľské prostredie, prečíta si Agendu 2020 a prevezme odtiaľ čím viac návrhov. "Radšej nech vykrádajú programy iných strán, ako by mali zavádzať hlúposti," zhodnotil.
