Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Daňová brzda by podľa Viskupiča predstavovala zásadný krok pre zabezpečenie hospodárskej stability, ochranu podnikateľského prostredia a podporu blahobytu občanov.
Autor TASR
Bratislava 12. novembra (TASR) - Daňové a odvodové zaťaženie na Slovensku by malo byť maximálne na úrovni 37 % hrubého domáceho produktu (HDP). Navrhuje to opozičný poslanec Marián Viskupič (SaS) v novele ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti, ktorú predložil do Národnej rady (NR) SR. Ide o tzv. daňovú brzdu, ktorou sa SaS dlhodobo snaží doplniť existujúce pravidlá dlhovej brzdy. Na schválenie ústavného zákona je potrebných minimálne 90 hlasov zákonodarcov.
Daňová brzda by podľa Viskupiča predstavovala zásadný krok pre zabezpečenie hospodárskej stability, ochranu podnikateľského prostredia a podporu blahobytu občanov. "Slovenská republika sa nachádza na križovatke, kde narastajúce vysoké daňové zaťaženie ohrozuje konkurencieschopnosť našej ekonomiky, odrádza investorov a znižuje motiváciu k tvorbe hodnôt," zhodnotil v dôvodovej správe.
Sledovaným ukazovateľom by bol súčet príjmov z daní, odvodov, poplatkov, platieb a iných úhrad považovaných za dane a príjmov z povinného sociálneho a zdravotného poistenia, meraných jednotnou európskou metodikou a vyjadrených v pomere k HDP. Zverejňoval by ho každoročne Štatistický úrad (ŠÚ) SR.
Rozpočet verejnej správy by podľa návrhu nesmel obsahovať vyššiu predpokladanú úroveň daňového zaťaženia, ako je stanovený horný limit. Právna norma zároveň obsahuje postup v prípade, ak by došlo k prekročeniu tohto limitu.
Ministerstvo financií by v takom prípade malo predložiť vláde písomné zdôvodnenie prekročenia horného limitu daňového zaťaženia, vrátane návrhu opatrení na jeho zníženie. Následne by vláda predložila NR SR návrh zmien právnych predpisov a návrh rozpočtu verejnej správy, ktorými zabezpečí, aby sa v nasledujúcom roku znížila predpokladaná úroveň daňového zaťaženia pod horný limit. Ak týmto spôsobom nedôjde k zníženiu predpokladanej úrovne daňového zaťaženia, vláda by mala požiadať NR SR o vyslovenie dôvery do dvoch mesiacov od schválenia rozpočtu verejnej správy.
Návrh tiež obsahuje situácie, kedy sa tieto postupy nebudú uplatňovať. Ide o stav vojny, prvý kalendárny rok novej vlády, prvý rok po zmene metodiky výpočtu, ako aj prvý rok po uplynutí roka, kedy horný limit matematicky stúpol v dôsledku poklesu HDP.
Predkladateľ navrhuje účinnosť novely od 1. marca 2025.
Daňová brzda by podľa Viskupiča predstavovala zásadný krok pre zabezpečenie hospodárskej stability, ochranu podnikateľského prostredia a podporu blahobytu občanov. "Slovenská republika sa nachádza na križovatke, kde narastajúce vysoké daňové zaťaženie ohrozuje konkurencieschopnosť našej ekonomiky, odrádza investorov a znižuje motiváciu k tvorbe hodnôt," zhodnotil v dôvodovej správe.
Sledovaným ukazovateľom by bol súčet príjmov z daní, odvodov, poplatkov, platieb a iných úhrad považovaných za dane a príjmov z povinného sociálneho a zdravotného poistenia, meraných jednotnou európskou metodikou a vyjadrených v pomere k HDP. Zverejňoval by ho každoročne Štatistický úrad (ŠÚ) SR.
Rozpočet verejnej správy by podľa návrhu nesmel obsahovať vyššiu predpokladanú úroveň daňového zaťaženia, ako je stanovený horný limit. Právna norma zároveň obsahuje postup v prípade, ak by došlo k prekročeniu tohto limitu.
Ministerstvo financií by v takom prípade malo predložiť vláde písomné zdôvodnenie prekročenia horného limitu daňového zaťaženia, vrátane návrhu opatrení na jeho zníženie. Následne by vláda predložila NR SR návrh zmien právnych predpisov a návrh rozpočtu verejnej správy, ktorými zabezpečí, aby sa v nasledujúcom roku znížila predpokladaná úroveň daňového zaťaženia pod horný limit. Ak týmto spôsobom nedôjde k zníženiu predpokladanej úrovne daňového zaťaženia, vláda by mala požiadať NR SR o vyslovenie dôvery do dvoch mesiacov od schválenia rozpočtu verejnej správy.
Návrh tiež obsahuje situácie, kedy sa tieto postupy nebudú uplatňovať. Ide o stav vojny, prvý kalendárny rok novej vlády, prvý rok po zmene metodiky výpočtu, ako aj prvý rok po uplynutí roka, kedy horný limit matematicky stúpol v dôsledku poklesu HDP.
Predkladateľ navrhuje účinnosť novely od 1. marca 2025.
