Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Druhá časť predkladaného zákona sa týka zákona o regulácii v sieťových odvetviach.
Autor TASR
Bratislava (TASR) - Podpora výroby elektriny z domáceho uhlia stojí obyvateľov Slovenska každoročne asi 100 miliónov eur, pričom opozičná strana Sloboda a Solidarita (SaS) to považuje za úplne zbytočné. Vyhlásili to dnes v Národnej rade (NR) SR na tlačovej konferencii predstavitelia SaS.
"Takúto elektrinu nikto nechce a po spustení Mochoviec v roku 2018 bude takáto elektrina absolútne zbytočná. Všeobecný hospodársky záujem (VHZ) je však podpísaný až do roku 2030. Vplyv takýchto nesystémových opatrení napríklad na veľkoodberateľov energie musíme potom hasiť cez iné nesystémové opatrenia, napríklad memorandom o porozumení so spoločnosťou U. S. Steel," povedal poslanec NR SR Karol Galek (SaS).
Z tohto dôvodu sa poslanci rozhodli predložiť na októbrovú schôdzu NR SR návrh zákona, ktorého cieľom bude sprehľadniť a sprísniť vydávanie rozhodnutí vo všeobecnom hospodárskom záujme. "Vydanie VHZ bude podľa tohto zákona podmienené analýzou. Tá je síce potrebná už aj dnes, avšak novela zákona o energetike bude jasne definovať, ktoré vplyvy majú byť hodnotené. VHZ bude možné vydať najviac na tri roky s každoročným vyhodnotením jeho účelnosti. Tomu súčasnému VHZ sa skončí platnosť k 31. decembru 2017," zdôvodnil.
Druhá časť predkladaného zákona sa týka zákona o regulácii v sieťových odvetviach. "Tvrdíme, že pokiaľ predmetom VHZ je výroba elektriny z domáceho uhlia, potom by (regulačný) úrad mal regulovať nielen cenu, ale aj samotnú komoditu, teda uhlie. Pretože práve náklady na uhlie sú najväčšou zložkou z tejto ceny, ale táto je dnes predmetom obchodného tajomstva a do tej regulovanej ceny vstupuje v plnej výške," informoval.
Hrubá marža Hornonitrianskych baní je podľa Galeka dnes na úrovni 57 %. "Pri tejto vedomosti a pri vedomosti, že na spaľovanie takéhoto uhlia sa skladáme my všetci, považujeme takéto hospodárenie za absolútne neprimerané. Na trhu s energiami máme podniky s maržou, ale tá dosahuje maximálne 18 až 20 %," poznamenal Galek s tým, že cieľom novely nie je zavrieť Hornonitrianske bane, ale zaviesť systém a spravodlivosť do energetiky a v rámci možností ju odpolitizovať.
"Takúto elektrinu nikto nechce a po spustení Mochoviec v roku 2018 bude takáto elektrina absolútne zbytočná. Všeobecný hospodársky záujem (VHZ) je však podpísaný až do roku 2030. Vplyv takýchto nesystémových opatrení napríklad na veľkoodberateľov energie musíme potom hasiť cez iné nesystémové opatrenia, napríklad memorandom o porozumení so spoločnosťou U. S. Steel," povedal poslanec NR SR Karol Galek (SaS).
Z tohto dôvodu sa poslanci rozhodli predložiť na októbrovú schôdzu NR SR návrh zákona, ktorého cieľom bude sprehľadniť a sprísniť vydávanie rozhodnutí vo všeobecnom hospodárskom záujme. "Vydanie VHZ bude podľa tohto zákona podmienené analýzou. Tá je síce potrebná už aj dnes, avšak novela zákona o energetike bude jasne definovať, ktoré vplyvy majú byť hodnotené. VHZ bude možné vydať najviac na tri roky s každoročným vyhodnotením jeho účelnosti. Tomu súčasnému VHZ sa skončí platnosť k 31. decembru 2017," zdôvodnil.
Druhá časť predkladaného zákona sa týka zákona o regulácii v sieťových odvetviach. "Tvrdíme, že pokiaľ predmetom VHZ je výroba elektriny z domáceho uhlia, potom by (regulačný) úrad mal regulovať nielen cenu, ale aj samotnú komoditu, teda uhlie. Pretože práve náklady na uhlie sú najväčšou zložkou z tejto ceny, ale táto je dnes predmetom obchodného tajomstva a do tej regulovanej ceny vstupuje v plnej výške," informoval.
Hrubá marža Hornonitrianskych baní je podľa Galeka dnes na úrovni 57 %. "Pri tejto vedomosti a pri vedomosti, že na spaľovanie takéhoto uhlia sa skladáme my všetci, považujeme takéto hospodárenie za absolútne neprimerané. Na trhu s energiami máme podniky s maržou, ale tá dosahuje maximálne 18 až 20 %," poznamenal Galek s tým, že cieľom novely nie je zavrieť Hornonitrianske bane, ale zaviesť systém a spravodlivosť do energetiky a v rámci možností ju odpolitizovať.
