Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Pritom na základe tohto zákona sa majú podľa slov liberálov zamestnávať ťažko zamestnateľné osoby, ktoré neintegroval do pracovného procesu ani dnešný mimoriadny ekonomický boom.
Autor TASR
Bratislava 11. januára (TASR) - Návrh zákona o sociálnej ekonomike z dielne rezortu práce, ktorý v stredu 10. januára schválila vláda, je podľa opozičnej strany SaS "priam dokonalý byrokratický labyrint". Liberáli to uviedli vo štvrtkovom stanovisku.
"Zložité dotačné schémy, na ne nadväzujúce daňové úľavy, zvýhodnená 10-percentná daň z pridanej hodnoty (DPH) na produkciu sociálnych podnikov a to všetko zabalené do komplikovaných podmienok, žiadostí a povolení musia odrádzať normálnych podnikateľov bez politických konexií," opísala podpredsedníčka SaS Jana Kiššová.
Pritom na základe tohto zákona sa majú podľa jej slov zamestnávať ťažko zamestnateľné osoby, ktoré neintegroval do pracovného procesu ani dnešný mimoriadny ekonomický boom.
Vláda Roberta Fica (Smer-SD) tak týmto zákonom podľa liberálov ukazuje, že je úplne mimo reality. "Príznačné je, že návrh zákona o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch obsahuje takmer dvadsať noviel iných zákonov. Aby sa v tejto džungli potenciálny podnikateľ alebo starosta obce s rómskou segregovanou komunitou zorientoval, bude potrebovať právnu kanceláriu," dodala podpredsedníčka Národnej rady SR a poslankyňa SaS Lucia Ďuriš Nicholsonová.
Predstavitelia SaS sa preto pýtajú vlády, prečo by niekto za týchto okolností zamestnával ľudí, ktorí nevedia alebo nechcú sústavne pracovať. "Položil si niekto z ministrov túto lapidárnu otázku?" dodala Ďuriš Nicholsonová.
Podnikanie, ktoré závisí od dotácií a úľav pridelených na základe žiadosti rozhodnutím štátneho orgánu, má pritom podľa opozičnej SaS sklon ku korupcii a je neefektívne. Presne v týchto intenciách je podľa liberálov aj zákon o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch. "Namiesto vytvorenia podnikateľského prostredia, ktoré Slovensko zaradí medzi svetovú špičku, vláda ide vytvárať paralelnú sociálnu ekonomiku, v ktorej sa podniká najmä tým, že sa chodí po úradoch," dodali poslankyne v stanovisku.
Pre ministra práce Jána Richtera (Smer-SD) je však nový zákon o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch dlho očakávaným materiálom. "Pretože si myslím, že je to reálny prostriedok, ako riešiť regionálne rozdiely," zdôraznil šéf rezortu práce po stredajšom rokovaní vlády. Zákon by mal nadobudnúť účinnosť od mája tohto roku.
Richter očakáva, že sociálne podniky vytvoria v prvom rade priestor pre dlhodobo nezamestnaných a tiež zdravotne ťažko postihnutých. Nový zákon podľa neho po prvý raz jasne pomenúva pravidlá, ktoré súvisia s fungovaním sociálnych podnikov.
Minister odhadol, že v priebehu roka by sa mohla táto oblasť rozvinúť v maximálnej miere. "Ideme zriaďovať aj takzvané metodicko-poradenské strediská, ktoré budú v maximálnej miere vychádzať v ústrety akýmkoľvek obciam, mestám, prípadne neverejným zriaďovateľom takýchto podnikov, aby mali dostatok informácií a vedeli v litere zákona postupovať pri vytváraní sociálnych podnikov," vysvetlil šéf rezortu práce.
"Zložité dotačné schémy, na ne nadväzujúce daňové úľavy, zvýhodnená 10-percentná daň z pridanej hodnoty (DPH) na produkciu sociálnych podnikov a to všetko zabalené do komplikovaných podmienok, žiadostí a povolení musia odrádzať normálnych podnikateľov bez politických konexií," opísala podpredsedníčka SaS Jana Kiššová.
Pritom na základe tohto zákona sa majú podľa jej slov zamestnávať ťažko zamestnateľné osoby, ktoré neintegroval do pracovného procesu ani dnešný mimoriadny ekonomický boom.
Vláda Roberta Fica (Smer-SD) tak týmto zákonom podľa liberálov ukazuje, že je úplne mimo reality. "Príznačné je, že návrh zákona o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch obsahuje takmer dvadsať noviel iných zákonov. Aby sa v tejto džungli potenciálny podnikateľ alebo starosta obce s rómskou segregovanou komunitou zorientoval, bude potrebovať právnu kanceláriu," dodala podpredsedníčka Národnej rady SR a poslankyňa SaS Lucia Ďuriš Nicholsonová.
Predstavitelia SaS sa preto pýtajú vlády, prečo by niekto za týchto okolností zamestnával ľudí, ktorí nevedia alebo nechcú sústavne pracovať. "Položil si niekto z ministrov túto lapidárnu otázku?" dodala Ďuriš Nicholsonová.
Podnikanie, ktoré závisí od dotácií a úľav pridelených na základe žiadosti rozhodnutím štátneho orgánu, má pritom podľa opozičnej SaS sklon ku korupcii a je neefektívne. Presne v týchto intenciách je podľa liberálov aj zákon o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch. "Namiesto vytvorenia podnikateľského prostredia, ktoré Slovensko zaradí medzi svetovú špičku, vláda ide vytvárať paralelnú sociálnu ekonomiku, v ktorej sa podniká najmä tým, že sa chodí po úradoch," dodali poslankyne v stanovisku.
Pre ministra práce Jána Richtera (Smer-SD) je však nový zákon o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch dlho očakávaným materiálom. "Pretože si myslím, že je to reálny prostriedok, ako riešiť regionálne rozdiely," zdôraznil šéf rezortu práce po stredajšom rokovaní vlády. Zákon by mal nadobudnúť účinnosť od mája tohto roku.
Richter očakáva, že sociálne podniky vytvoria v prvom rade priestor pre dlhodobo nezamestnaných a tiež zdravotne ťažko postihnutých. Nový zákon podľa neho po prvý raz jasne pomenúva pravidlá, ktoré súvisia s fungovaním sociálnych podnikov.
Minister odhadol, že v priebehu roka by sa mohla táto oblasť rozvinúť v maximálnej miere. "Ideme zriaďovať aj takzvané metodicko-poradenské strediská, ktoré budú v maximálnej miere vychádzať v ústrety akýmkoľvek obciam, mestám, prípadne neverejným zriaďovateľom takýchto podnikov, aby mali dostatok informácií a vedeli v litere zákona postupovať pri vytváraní sociálnych podnikov," vysvetlil šéf rezortu práce.
