Strana SaS navrhuje, aby štát na zimu využil zásoby plynu, ktoré má dcérska spoločnosť Slovenského plynárenského priemyslu (SPP) SPP Storage uložené v zásobníku v Dolných Bojanoviciach na Morave.
Autor TASR
Bratislava 20. septembra (TASR) - Strana SaS navrhuje, aby štát na zimu využil zásoby plynu, ktoré má dcérska spoločnosť Slovenského plynárenského priemyslu (SPP) SPP Storage uložené v zásobníku v Dolných Bojanoviciach na Morave. Ak by Slovensko využilo tieto zásoby, ušetrilo by na kompenzáciách za jeho vyššie ceny približne 650 miliónov eur. Na stredajšej tlačovej konferencii o tom informovali predseda SaS Richard Sulík a predseda Rady pre bezpečnú energiu strany Karol Galek.
"V prípade využitia plynu zo zásobníka v Dolných Bojanoviciach ide o to, že tam má štát historicky držaných približne šesť terawatthodín (TWh) plynu, pričom päť z nich si vieme požičať. Tento plyn vieme postupne vrátiť, keď cena plynu opäť poklesne," uviedol Galek.
Podľa neho bude cena plynu postupne klesať, z forwardových cien na budúci rok zo 69 eur za megawatthodinu na 34 eur za megawatthodinu v roku 2027. "Požičiame si plyn práve za nízku cenu budúcich období," dodal.
Úrad pre reguláciu sieťových odvetví podľa Sulíka informoval, že hrozí až 170-percentný nárast cien plynu. "To je jasný dôvod, že treba rýchlo konať, aby sa nestalo to, že možno 800 miliónov eur bude potrebných na kompenzácie," dodal Sulík. Tento návrh podľa neho "leží" na vláde už od leta minulého roku.
Galek priblížil, že v prípade presadenia ich návrhu by nárast cien plynu pre domácnosti nebol tých avizovaných 170 %, ale približne 31,5 %. "Ak by sme teda museli kompenzovať 170-percentný nárast, kompenzácie by stáli spomenutých 800 miliónov eur. Ak by to boli kompenzácie za nárast 31 %, tak by to bolo asi 142 miliónov. V praxi to znamená, že toto riešenie by štátu okamžite ušetrilo 650 miliónov eur," dodal.
Priemerná slovenská domácnosť so spotrebou plynu osem megawatthodín ročne by v prípade využitia plynu zo spomínaného zásobníka podľa Galeka ušetrila približne 400 eur za rok. "Pokiaľ niekto tým plynom aj kúri, tak takáto domácnosť by ušetrila 1500 eur za rok," uzavrel.
"V prípade využitia plynu zo zásobníka v Dolných Bojanoviciach ide o to, že tam má štát historicky držaných približne šesť terawatthodín (TWh) plynu, pričom päť z nich si vieme požičať. Tento plyn vieme postupne vrátiť, keď cena plynu opäť poklesne," uviedol Galek.
Podľa neho bude cena plynu postupne klesať, z forwardových cien na budúci rok zo 69 eur za megawatthodinu na 34 eur za megawatthodinu v roku 2027. "Požičiame si plyn práve za nízku cenu budúcich období," dodal.
Úrad pre reguláciu sieťových odvetví podľa Sulíka informoval, že hrozí až 170-percentný nárast cien plynu. "To je jasný dôvod, že treba rýchlo konať, aby sa nestalo to, že možno 800 miliónov eur bude potrebných na kompenzácie," dodal Sulík. Tento návrh podľa neho "leží" na vláde už od leta minulého roku.
Galek priblížil, že v prípade presadenia ich návrhu by nárast cien plynu pre domácnosti nebol tých avizovaných 170 %, ale približne 31,5 %. "Ak by sme teda museli kompenzovať 170-percentný nárast, kompenzácie by stáli spomenutých 800 miliónov eur. Ak by to boli kompenzácie za nárast 31 %, tak by to bolo asi 142 miliónov. V praxi to znamená, že toto riešenie by štátu okamžite ušetrilo 650 miliónov eur," dodal.
Priemerná slovenská domácnosť so spotrebou plynu osem megawatthodín ročne by v prípade využitia plynu zo spomínaného zásobníka podľa Galeka ušetrila približne 400 eur za rok. "Pokiaľ niekto tým plynom aj kúri, tak takáto domácnosť by ušetrila 1500 eur za rok," uzavrel.