Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Členské krajiny prijali spoločnú pozíciu k zákonu o priemysle s nulovými emisiami (Zákon Net-Zero Industry Act), ktorý Európska komisia zverejnila v marci tohto roka.
Autor TASR
Brusel 7. decembra (TASR) - Pre Slovensko je dôležité, že navrhovaný zákon EÚ o priemysle s nulovými emisiami zaraďuje aj jadrovú technológiu medzi strategické nízkoemisné zdroje. Povedal to vo štvrtok v Bruseli štátny tajomník Ministerstva hospodárstva SR Kamil Šaško (Hlas-SD) po zasadnutí Rady EÚ pre konkurencieschopnosť.
Členské krajiny prijali spoločnú pozíciu k zákonu o priemysle s nulovými emisiami (Zákon Net-Zero Industry Act), ktorý Európska komisia zverejnila v marci tohto roka. Hlavným cieľom tohto návrhu je urýchliť priemyselné zavádzanie kritických technológií potrebných na podporu prechodu ku klimatickej neutralite s využitím sily jednotného trhu na posilnenie hospodárskej odolnosti a konkurencieschopnosti Európy.
"Prostredníctvom tohto zákona sa EÚ zameriava na dosiahnutie celosvetového vedúceho postavenia v ekologickej transformácii pomocou technológií budúcnosti, na zvýšenie konkurencieschopnosti nášho priemyslu, vytváranie kvalitných pracovných miest a posilnenie našej strategickej suverenity," uviedol v správe pre médiá španielsky minister priemyslu Jordi Hereu Boher, ktorého krajina momentálne predsedá Rade EÚ.
Šaško potvrdil, že členské krajiny schválili spoločnú pozíciu k zákonu o nízkoemisných technológiách, ktorý má podporiť ambície EÚ stať sa uhlíkovo neutrálnou do roku 2050.
"Zároveň sa týmto spôsobom výrazne znižuje závislosť Európy na dovoze takýchto technológií z tretích krajín, čiže sa posilňuje strategická autonómia Európy ako takej a domáca výroba členských krajín," opísal situáciu štátny tajomník.
Zdôraznil, že považuje za úspech slovenského ministerstva hospodárstva a slovenských diplomatov v Bruseli, že sa medzi strategické nízkoemisné zdroje zaraďuje aj jadrová technológia.
"Dôležité je, že jadrová technológia a všetky tieto strategické technológie nie sú na diskriminačnom princípe. Čiže, a na tom sme trvali aj my ako Slovensko, aby mali prístup ku všetkým zdrojom financovania, vrátane európskych zdrojov," vysvetlil Šaško.
Spresnil, že štvrtková dohoda členských krajín výrazne zjednodušuje a urýchľuje povoľovacie procesy pre zavádzanie bezemisných technológií, čo je veľmi dôležité pri prechode spoločnosti na dekarbonizáciu a ozeleňovanie výroby.
"Toto sa nám podarilo dosiahnuť, ale sme iba v polovici cesty. Teraz budú pokračovať rokovania s Európskym parlamentom, kde bude pre nás veľmi dôležité, a budeme sa snažiť to presadiť, aby bol tento návrh rozšírený tak, aby aj existujúce fabriky na Slovensku, najmä tie energeticky náročné, mohli z tohto nariadenia ťažiť," odkázal Šaško.
(spravodajca TASR Jaromír Novak)
Členské krajiny prijali spoločnú pozíciu k zákonu o priemysle s nulovými emisiami (Zákon Net-Zero Industry Act), ktorý Európska komisia zverejnila v marci tohto roka. Hlavným cieľom tohto návrhu je urýchliť priemyselné zavádzanie kritických technológií potrebných na podporu prechodu ku klimatickej neutralite s využitím sily jednotného trhu na posilnenie hospodárskej odolnosti a konkurencieschopnosti Európy.
"Prostredníctvom tohto zákona sa EÚ zameriava na dosiahnutie celosvetového vedúceho postavenia v ekologickej transformácii pomocou technológií budúcnosti, na zvýšenie konkurencieschopnosti nášho priemyslu, vytváranie kvalitných pracovných miest a posilnenie našej strategickej suverenity," uviedol v správe pre médiá španielsky minister priemyslu Jordi Hereu Boher, ktorého krajina momentálne predsedá Rade EÚ.
Šaško potvrdil, že členské krajiny schválili spoločnú pozíciu k zákonu o nízkoemisných technológiách, ktorý má podporiť ambície EÚ stať sa uhlíkovo neutrálnou do roku 2050.
"Zároveň sa týmto spôsobom výrazne znižuje závislosť Európy na dovoze takýchto technológií z tretích krajín, čiže sa posilňuje strategická autonómia Európy ako takej a domáca výroba členských krajín," opísal situáciu štátny tajomník.
Zdôraznil, že považuje za úspech slovenského ministerstva hospodárstva a slovenských diplomatov v Bruseli, že sa medzi strategické nízkoemisné zdroje zaraďuje aj jadrová technológia.
"Dôležité je, že jadrová technológia a všetky tieto strategické technológie nie sú na diskriminačnom princípe. Čiže, a na tom sme trvali aj my ako Slovensko, aby mali prístup ku všetkým zdrojom financovania, vrátane európskych zdrojov," vysvetlil Šaško.
Spresnil, že štvrtková dohoda členských krajín výrazne zjednodušuje a urýchľuje povoľovacie procesy pre zavádzanie bezemisných technológií, čo je veľmi dôležité pri prechode spoločnosti na dekarbonizáciu a ozeleňovanie výroby.
"Toto sa nám podarilo dosiahnuť, ale sme iba v polovici cesty. Teraz budú pokračovať rokovania s Európskym parlamentom, kde bude pre nás veľmi dôležité, a budeme sa snažiť to presadiť, aby bol tento návrh rozšírený tak, aby aj existujúce fabriky na Slovensku, najmä tie energeticky náročné, mohli z tohto nariadenia ťažiť," odkázal Šaško.
(spravodajca TASR Jaromír Novak)
