Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Podľa tlačovej agentúry Reuters však Sassoliho výzva nenašla veľkú odozvu medzi účastníkmi summitu.
Autor TASR
,aktualizované Brusel 15. októbra (TASR) - Krajiny Európskej únie (EÚ) by mali zvýšiť budúci sedemročný rozpočet EÚ (2021 - 2027) o 39 miliárd eur. Uviedol to vo štvrtok vo svojom vystúpení na úvod dvojdňového samitu EÚ predseda Európskeho parlamentu (EP) David Sassoli.
Šéf europarlamentu v záverečnej časti svojho vystúpenia, ktoré bolo venované rozpočtovým otázkam aj napriek tomu, že lídri EÚ o tejto otázke nerokujú, vyzval najvyšších predstaviteľov, aby odobrili návrh europoslancov zvýšiť dlhodobý rozpočet o ďalších 39 miliárd eur. Podľa jeho slov by tým pomohli odblokovať prebiehajúce rokovania o rozpočte a ozdravnom fonde po koronakríze, ktoré vedú vyjednávači EP a Rady EÚ.
"Rokovania sú momentálne zablokované. Je na vás, aby ste ich opäť rozhýbali," opísal situáciu Sassoli. Zároveň spresnil, že EP chce dodatočné miliardy vyčleniť na výskum a vývoj, vzdelávanie, zdravotnú politiku a bezpečnosť. Podľa jeho slov by 39 miliárd eur bola len malá úprava v porovnaní s balíkom v hodnote 1,8 bilióna eur, ktorý spolu predstavujú dlhodobý rozpočet a plán obnovy a odolnosti. "Je to len malá suma, ak sa pozrieme na celkový balík, ale taká, ktorá by pre občanov znamenala obrovský rozdiel," upozornil.
Jeho slová sa týkajú dohody, ktorá sa zrodila na mimoriadnom štvordňovom samite EÚ v júli tohto roka, kde sa premiéri a prezidenti dohodli na podobe sedemročného rozpočtu a na zriadení ozdravného fondu po koronakríze vo výške 750 miliárd eur. Júlový kompromis sa zrodil aj zásluhou škrtov, ktoré poznačili programy pre vedu a výskum či podporu pre mládež, čo EP chce aspoň sčasti napraviť.
Podľa tlačovej agentúry Reuters však Sassoliho výzva nenašla veľkú odozvu medzi účastníkmi samitu, keď viacero lídrov vrátane nemeckej kancelárky Angely Merkelovej uviedlo, že nikto nemá vôľu znovu otvoriť júlovú dohodu.
Sassoli na to odpovedal, že návrh EP je iba "technickou úpravou" a neznamená "opätovné otvorenie" júlovej dohody. "Nežiadame, aby sme začínali od nuly. Nejde o napadnutie júlovej dohody, ale o malý krok, ktorý by nás priblížil ku konečnému schváleniu celkového balíka," odkázal lídrom EÚ.
Dohodu týkajúcu sa sedemročného rozpočtu EÚ musí potvrdiť Európsky parlament, bez jeho odobrenia nový viacročný finančný rámec nemôže začať fungovať.
Ďalším sporom z tejto oblasti, ktorý brzdí rozpočtovú dohodu medzi EP a členskými krajinami, je požiadavka europarlamentu, aby čerpanie eurofondov bolo podmienené dodržiavaním zásad právneho štátu zo strany členských krajín Únie. Maďarsko a Poľsko už pohrozili vetovaním schválenia sedemročného rozpočtu EÚ a ozdravného fondu, ak sa podarí presadiť podmienenosť prepojenia eurofondov so zásadami právneho štátu. Obe krajiny túto kondicionalitu považujú za vydierací nástroj.
Šéf europarlamentu v záverečnej časti svojho vystúpenia, ktoré bolo venované rozpočtovým otázkam aj napriek tomu, že lídri EÚ o tejto otázke nerokujú, vyzval najvyšších predstaviteľov, aby odobrili návrh europoslancov zvýšiť dlhodobý rozpočet o ďalších 39 miliárd eur. Podľa jeho slov by tým pomohli odblokovať prebiehajúce rokovania o rozpočte a ozdravnom fonde po koronakríze, ktoré vedú vyjednávači EP a Rady EÚ.
"Rokovania sú momentálne zablokované. Je na vás, aby ste ich opäť rozhýbali," opísal situáciu Sassoli. Zároveň spresnil, že EP chce dodatočné miliardy vyčleniť na výskum a vývoj, vzdelávanie, zdravotnú politiku a bezpečnosť. Podľa jeho slov by 39 miliárd eur bola len malá úprava v porovnaní s balíkom v hodnote 1,8 bilióna eur, ktorý spolu predstavujú dlhodobý rozpočet a plán obnovy a odolnosti. "Je to len malá suma, ak sa pozrieme na celkový balík, ale taká, ktorá by pre občanov znamenala obrovský rozdiel," upozornil.
Jeho slová sa týkajú dohody, ktorá sa zrodila na mimoriadnom štvordňovom samite EÚ v júli tohto roka, kde sa premiéri a prezidenti dohodli na podobe sedemročného rozpočtu a na zriadení ozdravného fondu po koronakríze vo výške 750 miliárd eur. Júlový kompromis sa zrodil aj zásluhou škrtov, ktoré poznačili programy pre vedu a výskum či podporu pre mládež, čo EP chce aspoň sčasti napraviť.
Podľa tlačovej agentúry Reuters však Sassoliho výzva nenašla veľkú odozvu medzi účastníkmi samitu, keď viacero lídrov vrátane nemeckej kancelárky Angely Merkelovej uviedlo, že nikto nemá vôľu znovu otvoriť júlovú dohodu.
Sassoli na to odpovedal, že návrh EP je iba "technickou úpravou" a neznamená "opätovné otvorenie" júlovej dohody. "Nežiadame, aby sme začínali od nuly. Nejde o napadnutie júlovej dohody, ale o malý krok, ktorý by nás priblížil ku konečnému schváleniu celkového balíka," odkázal lídrom EÚ.
Dohodu týkajúcu sa sedemročného rozpočtu EÚ musí potvrdiť Európsky parlament, bez jeho odobrenia nový viacročný finančný rámec nemôže začať fungovať.
Ďalším sporom z tejto oblasti, ktorý brzdí rozpočtovú dohodu medzi EP a členskými krajinami, je požiadavka europarlamentu, aby čerpanie eurofondov bolo podmienené dodržiavaním zásad právneho štátu zo strany členských krajín Únie. Maďarsko a Poľsko už pohrozili vetovaním schválenia sedemročného rozpočtu EÚ a ozdravného fondu, ak sa podarí presadiť podmienenosť prepojenia eurofondov so zásadami právneho štátu. Obe krajiny túto kondicionalitu považujú za vydierací nástroj.
