Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Podľa dát Svetovej banky sa tiež očakáva nárast extrémnej chudoby. Počet obyvateľov, ktorí pre pandémiu dosiahli hranicu chudoby sa odhaduje od 119 do 124 miliónov.
Autor TASR
Bratislava 22. marca (TASR) – Pandémia nového koronavírusu otvára priestor pre transformáciu celej spoločnosti. Myslí si to riaditeľ Ekonomického ústavu Slovenskej akadémie vied (SAV) Juraj Sipko. Pandemická situácia podľa neho výrazným spôsobom poznačila svetový hospodársky rast a rekordne zvýšila svetový dlh. Ten vlani prekonal hodnotu 281 biliónov amerických dolárov a predstavoval takmer 32.500 dolárov na jedného obyvateľa.
Prehlbujúca sa recesia vlani viedla podľa Sipka k tomu, že väčšina rozvojových a najmenej rozvinutých štátov vo svetovej ekonomike požiadala o stabilizačné programy s medzinárodnými menovo-finančnými inštitúciami. "Kým v prípade svetovej finančnej krízy o tieto stabilizačné programy požiadalo celkovo 23 štátov, od začiatku pandémie to bolo už viac ako 80 štátov," vyčíslil Sipko.
Podľa dát Svetovej banky sa tiež očakáva nárast extrémnej chudoby. Počet obyvateľov, ktorí pre pandémiu dosiahli hranicu chudoby sa odhaduje od 119 do 124 miliónov.
Verejný dlh prehĺbili v jednotlivých krajinách podľa Sipka aj zvýšené výdavky na zdravotníctvo, sociálnu oblasť či podnikateľský sektor. "Aj napriek vysokému verejnému dlhu je dôležité, aby jednotlivé štáty naďalej pokračovali vo fiškálnych stimuloch orientovaných na financovanie verejného zdravotníctva, podporu podnikateľských subjektov, ale tiež na dodatočné nutné výdavky v sociálnej oblasti na zníženie rozsahu chudoby a negatívnych dôsledkov nerovnosti," dodal Sipko.
Popri rozdielnom procese oživenia možno podľa Sipka očakávať, že niektoré štáty dosiahnu predkrízovú úroveň hospodárskeho rastu až v rokoch 2023 a 2024. Po kríze bude podľa neho potrebné, aby krajiny prijali a implementovali opatrenia na udržateľnosť verejných financií. Najväčší priestor vidí na strane fiškálnej politiky, predovšetkým v mobilizácii príjmov. "Obrovské objemy finančných aktív sa nachádzajú v daňových rajoch, v oblasti šedej ekonomiky, netransparentnosti pri verejných tendroch, ale tiež v oblasti neplatenia daní technologickými spoločnosťami a veľkými korporáciami," dodal Sipko.
Za otvorenú považuje aj otázku zvyšovania výdavkov na zbrojenie. Vlani boli na úrovni vyše dvoch biliónov dolárov, pričom tieto prostriedky sa dali racionálne využiť na boj s chudobou, klimatickou zmenou či na pomoc pri znižovaní nerovnosti.
Svet sa podľa Sipka potrebuje orientovať na nový model fungovania, ktorý bude nasmerovaný na zelenú, digitálnu a sociálne spravodlivú ekonomiku. "Len takto konzistentná transformácia môže vytvoriť predpoklady pre udržateľný, inkluzívny, odolný a sociálne spravodlivý model sociálno-ekonomického fungovania celej spoločnosti do budúcna," uzavrel.
(1 EUR = 1,1891 USD)
Prehlbujúca sa recesia vlani viedla podľa Sipka k tomu, že väčšina rozvojových a najmenej rozvinutých štátov vo svetovej ekonomike požiadala o stabilizačné programy s medzinárodnými menovo-finančnými inštitúciami. "Kým v prípade svetovej finančnej krízy o tieto stabilizačné programy požiadalo celkovo 23 štátov, od začiatku pandémie to bolo už viac ako 80 štátov," vyčíslil Sipko.
Podľa dát Svetovej banky sa tiež očakáva nárast extrémnej chudoby. Počet obyvateľov, ktorí pre pandémiu dosiahli hranicu chudoby sa odhaduje od 119 do 124 miliónov.
Verejný dlh prehĺbili v jednotlivých krajinách podľa Sipka aj zvýšené výdavky na zdravotníctvo, sociálnu oblasť či podnikateľský sektor. "Aj napriek vysokému verejnému dlhu je dôležité, aby jednotlivé štáty naďalej pokračovali vo fiškálnych stimuloch orientovaných na financovanie verejného zdravotníctva, podporu podnikateľských subjektov, ale tiež na dodatočné nutné výdavky v sociálnej oblasti na zníženie rozsahu chudoby a negatívnych dôsledkov nerovnosti," dodal Sipko.
Popri rozdielnom procese oživenia možno podľa Sipka očakávať, že niektoré štáty dosiahnu predkrízovú úroveň hospodárskeho rastu až v rokoch 2023 a 2024. Po kríze bude podľa neho potrebné, aby krajiny prijali a implementovali opatrenia na udržateľnosť verejných financií. Najväčší priestor vidí na strane fiškálnej politiky, predovšetkým v mobilizácii príjmov. "Obrovské objemy finančných aktív sa nachádzajú v daňových rajoch, v oblasti šedej ekonomiky, netransparentnosti pri verejných tendroch, ale tiež v oblasti neplatenia daní technologickými spoločnosťami a veľkými korporáciami," dodal Sipko.
Za otvorenú považuje aj otázku zvyšovania výdavkov na zbrojenie. Vlani boli na úrovni vyše dvoch biliónov dolárov, pričom tieto prostriedky sa dali racionálne využiť na boj s chudobou, klimatickou zmenou či na pomoc pri znižovaní nerovnosti.
Svet sa podľa Sipka potrebuje orientovať na nový model fungovania, ktorý bude nasmerovaný na zelenú, digitálnu a sociálne spravodlivú ekonomiku. "Len takto konzistentná transformácia môže vytvoriť predpoklady pre udržateľný, inkluzívny, odolný a sociálne spravodlivý model sociálno-ekonomického fungovania celej spoločnosti do budúcna," uzavrel.
(1 EUR = 1,1891 USD)
