Výmenou zastaraného prehorievacieho kotla za splyňovací kotol dokážete ročne ušetriť rádovo stovky eur a prikladáte menej často, tvrdí špecialista na kvalitu ovzdušia SAŽP Martin Tršo.
Autor TASR
Bratislava 13. februára (TASR) - Interval prikladania paliva do kotla závisí od typu zariadenia. Pri prehorievacom kotle to môže byť od dvoch do štyroch hodín, pri odhorievacom kotle štyri až 12 hodín. Pri splyňovacom a automatizovanom kotle viac ako osem hodín. Pre TASR to uviedol špecialista na kvalitu ovzdušia Slovenskej agentúry životného prostredia (SAŽP) Martin Tršo.
"Ak chcete zostať pri biomase, mali by ste v záujme čistejšieho ovzdušia a svojho zdravia modernizovať vykurovacie zariadenie. Výmenou zastaraného prehorievacieho kotla za splyňovací kotol dokážete ročne ušetriť rádovo stovky eur a prikladáte menej často," tvrdí Tršo.
V súvislosti s kúrením poukazuje, že by sa malo kúriť zhora. Ide o spôsob, keď sa hrubšie polená poukladajú na spodok a na vrch sa dajú triesky. Tie sa následne zapália pomocou podpaľovača, malého balíka drevených pilín napusteného parafínom.
"V tomto prípade sa oheň rozhorí rýchlejšie, skôr zohreje komín a vznikajúce emisie sa znížia až o polovicu v porovnaní s klasickým spôsobom rozkurovania. Je to vďaka sekundárnemu spaľovaniu a následnému splyňovaniu dreva," vysvetlil odborník.
Zároveň priblížil, že v chodbe stačí 15 stupňov Celzia a v spálni 18 stupňov. "Samozrejme, keď pozeráme v obývacej izbe televízor, nechceme sa triasť od zimy, ale teplota okolo 22 stupňov Celzia je dostatočná," skonštatoval Tršo.
Problematiku vykurovania rieši SAŽP aj v rámci svojho projektu LIFE IP - Zlepšenie kvality ovzdušia.
"Ak chcete zostať pri biomase, mali by ste v záujme čistejšieho ovzdušia a svojho zdravia modernizovať vykurovacie zariadenie. Výmenou zastaraného prehorievacieho kotla za splyňovací kotol dokážete ročne ušetriť rádovo stovky eur a prikladáte menej často," tvrdí Tršo.
V súvislosti s kúrením poukazuje, že by sa malo kúriť zhora. Ide o spôsob, keď sa hrubšie polená poukladajú na spodok a na vrch sa dajú triesky. Tie sa následne zapália pomocou podpaľovača, malého balíka drevených pilín napusteného parafínom.
"V tomto prípade sa oheň rozhorí rýchlejšie, skôr zohreje komín a vznikajúce emisie sa znížia až o polovicu v porovnaní s klasickým spôsobom rozkurovania. Je to vďaka sekundárnemu spaľovaniu a následnému splyňovaniu dreva," vysvetlil odborník.
Zároveň priblížil, že v chodbe stačí 15 stupňov Celzia a v spálni 18 stupňov. "Samozrejme, keď pozeráme v obývacej izbe televízor, nechceme sa triasť od zimy, ale teplota okolo 22 stupňov Celzia je dostatočná," skonštatoval Tršo.
Problematiku vykurovania rieši SAŽP aj v rámci svojho projektu LIFE IP - Zlepšenie kvality ovzdušia.