Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Asociácia uviedla, že finančné inštitúcie pritom už platia bankový odvod a pripravujú sa na prispievanie do európskeho rezolučného fondu.
Autor TASR
Bratislava 27. apríla (TASR) - Návrh nového európskeho opatrenia na záchranu bánk z vlastných zdrojov predstavuje pre banky na Slovensku ďalšiu záťaž. Vyplynulo to zo záverov dnešného Zhromaždenia členov Slovenskej bankovej asociácie (SBA). Asociácia uviedla, že finančné inštitúcie pritom už platia bankový odvod a pripravujú sa na prispievanie do európskeho rezolučného fondu.
Popri bankovom odvode či príspevkoch do európskeho rezolučného fondu bankám na Slovensku hrozí ďalšia záťaž spôsobená novou európskou reguláciou v súvislosti s navrhovaným nástrojom na záchranu bánk pomocou ich vnútorných zdrojov. Súčasťou druhého piliera bankovej únie, zameraného na riešenie krízových situácií bánk, ktoré sa ocitnú v problémoch, je nástroj na záchranu bánk pomocou ich vnútorných zdrojov. Významnou zložkou tohto opatrenia je návrh nového ukazovateľa, predpisujúceho bankám minimálne požiadavky na vlastné zdroje a oprávnené záväzky. Do budúcnosti sa tak má zabezpečiť, že banky budú schopné absorbovať časť prípadných strát.
Podľa prepočtov SBA na splnenie tohto opatrenia slovenské banky potrebujú asi 1,8 miliardy eur. To by podľa asociácie síce neohrozilo ich stabilitu, ale predstavovalo by to pre ne významnú záťaž. "Slovenské banky sú stabilné a majú silné kapitálové rezervy. Navrhované opatrenie však pre bankový sektor predstavuje významnú záťaž," skonštatoval v správe pre médiá prezident SBA Alexander Resch. Ako totiž uviedla SBA, na slovenskom bankovom trhu dominujú retailové banky, ktorých obchodný model je pomerne konzervatívny a financovaný najmä z vkladov klientov. To sa kladne prejavilo najmä počas finančnej krízy v roku 2008, ktorej sa slovenské finančné inštitúcie vyhli.
Slovenská banková asociácia na možné dôsledky návrhu regulácie pre slovenský bankový sektor už upozornila Európsky orgán pre bankovníctvo (EBA). "Uvítame všetky zmeny, ktoré by zmiernili negatívny dosah návrhu na tradičný model bankovníctva," dodala asociácia.
Zhromaždenie členov dnes zároveň schválilo zmenu Stanov SBA, na základe ktorej sa počet viceprezidentov Prezídia asociácie zvýšil na dvoch. Ďalším viceprezidentom sa stal Imrich Béreš, predseda predstavenstva Prvej stavebnej sporiteľne. Súčasťou programu bola aj voľba nového člena Prezídia SBA. Stal sa ním Michal Liday, predseda predstavenstva a generálny riaditeľ Tatra banky. Vo funkcii nahradil Igora Vidu.
Popri bankovom odvode či príspevkoch do európskeho rezolučného fondu bankám na Slovensku hrozí ďalšia záťaž spôsobená novou európskou reguláciou v súvislosti s navrhovaným nástrojom na záchranu bánk pomocou ich vnútorných zdrojov. Súčasťou druhého piliera bankovej únie, zameraného na riešenie krízových situácií bánk, ktoré sa ocitnú v problémoch, je nástroj na záchranu bánk pomocou ich vnútorných zdrojov. Významnou zložkou tohto opatrenia je návrh nového ukazovateľa, predpisujúceho bankám minimálne požiadavky na vlastné zdroje a oprávnené záväzky. Do budúcnosti sa tak má zabezpečiť, že banky budú schopné absorbovať časť prípadných strát.
Podľa prepočtov SBA na splnenie tohto opatrenia slovenské banky potrebujú asi 1,8 miliardy eur. To by podľa asociácie síce neohrozilo ich stabilitu, ale predstavovalo by to pre ne významnú záťaž. "Slovenské banky sú stabilné a majú silné kapitálové rezervy. Navrhované opatrenie však pre bankový sektor predstavuje významnú záťaž," skonštatoval v správe pre médiá prezident SBA Alexander Resch. Ako totiž uviedla SBA, na slovenskom bankovom trhu dominujú retailové banky, ktorých obchodný model je pomerne konzervatívny a financovaný najmä z vkladov klientov. To sa kladne prejavilo najmä počas finančnej krízy v roku 2008, ktorej sa slovenské finančné inštitúcie vyhli.
Slovenská banková asociácia na možné dôsledky návrhu regulácie pre slovenský bankový sektor už upozornila Európsky orgán pre bankovníctvo (EBA). "Uvítame všetky zmeny, ktoré by zmiernili negatívny dosah návrhu na tradičný model bankovníctva," dodala asociácia.
Zhromaždenie členov dnes zároveň schválilo zmenu Stanov SBA, na základe ktorej sa počet viceprezidentov Prezídia asociácie zvýšil na dvoch. Ďalším viceprezidentom sa stal Imrich Béreš, predseda predstavenstva Prvej stavebnej sporiteľne. Súčasťou programu bola aj voľba nového člena Prezídia SBA. Stal sa ním Michal Liday, predseda predstavenstva a generálny riaditeľ Tatra banky. Vo funkcii nahradil Igora Vidu.
