Bratislava 11. júla (Teraz.sk) - Grécki voliči v referende odmietli podmienky pomoci medzinárodných veriteľov. Premiér Alexis Tsipras dostal ultimátum a najnovšie sa rozhodol pre rozsiahle ústupky. Zostane v Grécko v eurozóne alebo z nej odíde? V analýze uvádzame tri scenáre ďalšieho vývoja situácie, o ktorých sa píše v zahraničnej tlači.

Grécki voliči v nedeľu 5. júla odmietli úsporné návrhy od veriteľov Grécka. Išlo o návrhy Európskej centrálnej banky (ECB), EÚ a Medzinárodného menového fondu (MMF). V ostro sledovanom referende v nedeľu uviedlo ako odpoveď „nie“ viac ako 61 percent voličov. Grécky premiér Alexis Tsipras dostal za úlohu predložiť nový návrh reforiem do štvrtku 9. júla, aby Grécko mohlo získať ďalšiu finančnú pomoc. Návrh napokon vo štvrtok v noci predložil. Ku gréckej kríze by sa v nedeľu 12. júla mali uskutočniť dva samostatné summity, na jednom sa stretnú lídri krajín eurozóny a na druhom lídri krajín EÚ.

Čo bude nasledovať? Získa Grécko ďalšiu finančnú pomoc alebo odíde z eurozóny, a teda dôjde ku Grexitu?

V článku britskej televíznej a rozhlasovej spoločnosti BBC sa spomínajú tri scenáre ďalšieho vývoja situácie.

Scenár číslo 1: Neúspešná dohoda povedie ku Grexitu

Tento scenár je považovaný mnohými, medzi inými aj ekonómami, za najpravdepodobnejší. V Grécku sa teraz pripravujú daňové a dôchodkové reformy ako podmienka pre v poradí tretí záchranný balíček. Reformy musia byť schválené ECB, MMF, ministrami financií eurozóny, ako aj lídrami EÚ na summite, ktorý sa koná v nedeľu.

Všetky predchádzajúce návrhy reforiem od gréckej vlády vedenou ľavicovou Syrizou boli odmietnuté. Je teda pochopiteľný určitý pesimizmus. Prezident Európskej komisie Jean-Claude Juncker varoval, že detailný „scenár Grexitu“ bol už pripravený.

Ak k dohode nedôjde, prichádza do úvahy viacero možností. Jednou z nich je, aby banky dočasne zaviedli paralelnú menu pred znovuzavedením bývalej gréckej meny drachmy.

Ďalšou možnosťou je, aby Grécko používalo euro ako menu, ale nebude plnohodnotnou súčasťou eurozóny po vzore Kosova a Čiernej Hory. Tie prijali euro a nie sú v eurozóne.

Ďalšou možnosťou je, že Grécko bude používať paralelnú vlastnú menu a zároveň euro na obchodovanie, platy a dôchodky platené vládou. Devalvácia vlastnej meny by bola nevyhnutná, ale nedošlo by ku Grexitu.

Scenár číslo 2: Kolaps grécky bánk povedie ku Grexitu... alebo k dohode

Banky v Grécku boli zatvorené na podnet ECB 29. júna. Potrebujú od nej ďalšiu finančnú pomoc. Pokiaľ banky vydržia súčasný stav do nedele, bez dohody v eurozóne pravdepodobne nakoniec skrachujú.

To by mohlo viesť k odchodu Grécka z eurozóny alebo k zmierneniu požiadaviek gréckej vlády. Bez dohody grécka vláda s najvyššou pravdepodobnosťou nebude schopná splatiť ECB do 20. júla dlh 3,5 miliardy eur.

Okrem toho najväčší veriteľ Grécka známy ako dočasný euroval (Európsky finančný stabilizačný nástroj, European Financial Stability Facility, EFSF) už pohrozil Grécku, že bude musieť vrátiť viac ako 130 miliárd eur. Dôvodom bolo to, že Atény neboli schopné splatiť dlh MF v júni tohto roka.

Scenár číslo 3: Lídri EÚ sa s Gréckom dohodnú a zabránia krachu bánk

Aby došlo k dohode, partneri v eurozóne budú musieť prijať prepracované grécke návrhy reforiem, zahŕňajú trojročnú pôžičku od Európskeho stabilizačného mechanizmu (European Stability Mechanism, ESM), ktorý verejnosť pozná skôr ako trvalý euroval.

Ako bolo spomínané vyššie, po súhlase ECB, MMF, ako aj Európskej komisie s reformami ich musia analyzovať a schváliť aj ministri financií štátov eurozóny. Ak bude dohoda dosiahnutá, Grécko získa z eurovalov financie na svoje bezprostredné potreby a rovnako aj ECB pomôže s opätovným otvorením bánk a s ich fungovaním. To by mohla ECB zabezpečiť vďaka výnosom z gréckych dlhopisov.

Zdá sa, že premiér Tsipras sa vyjadruje tak, ako by chcel dosiahnuť dohodu. S ňou mu bude po odstúpení Janisa Varufakisa pomáhať nový minister financií, ktorým sa stal bývalý štátny tajomník ministerstva financií a hlavný vyjednávač Euklidis Tsakalotos.

Reformy, s ktorými Tsipras súhlasil pred referendom, neboli veľmi odlišné od tých, ktoré žiadali partneri v eurozóne a veritelia v MMF. Požadoval ale, aby Grécko dostalo z trvalého eurovalu záchranný balíček v hodnote 29.1 miliárd eur. Nestačila mu posledná čiastka druhého balíčka, ktorá bola vo výške jednej štvrtiny sumy, ktorú požaduje Grécko v súčasnosti ako spomínanú trojročnú pôžičku.

Vo štvrtok 10. júla neskoro večer grécky premiér poslal novú ponuku. Nové opatrenia vlády Alexisa Tsiprasa sa okrem iného týkajú zvýšenia daní pre spoločnosti lodiarskeho priemyslu a zrušenia daňových výnimiek pre grécke ostrovy a viaceré tovary a služby, čomu sa doteraz vláda bránila. Grécka vláda plánuje aj zvýšenie daňovej záťaže (daň z pridanej hodnoty) pre reštaurácie, zmeny v dôchodkovom systéme od októbra 2015 v podobe úspor jedného percenta HDP, posunutie hranice odchodu do dôchodku, zníženie výdavkov na obranu o 300 miliónov eur do konca roka 2016 a tiež jasný časový horizont pre privatizáciu štátnych spoločností.

Na oplátku chce Tsiprasov kabinet, aby veritelia preskúmali možnosti primárneho prebytku na obdobie najbližších štyroch rokov. Ďalšou z požiadaviek Atén je poskytnutie úveru vo výške 53,5 miliardy eur na krytie svojich finančných záväzkov do konca júna 2018.

Veritelia musia teraz urgentne zanalyzovať dokumenty o reformnom úsilí gréckej ľavicovej vlády. Ich názory budú sprostredkované ministrom financií eurozóny (Euroskupina), ktorí sa v sobotu v Bruseli stretnú na ďalšom mimoriadnom zasadnutí o Grécku. Následne sa v nedeľu uskutoční dvojsummit, čiže najskôr rokovanie lídrov 19-člennej eurozóny a vzápätí aj zasadnutie premiérov a prezidentov všetkých 28 členských štátov EÚ.

Nie je zatiaľ jasné, či sa Alexis Tsipras bude pokúšať znížiť dlh Grécka a pokiaľ áno, v akej miere. Grécke ministerstvo financií má záujem urobiť dlh iba „udržateľným a dlhodobo životaschopným.“

Tu by mohli Gréci čerpať zo správy MMF vydanou iba tri dni pred referendom, v ktorej sa uvádza, že Grécko potrebuje značne zredukovať dlh.

Následky Grexitu by boli závažné

V prípade odchodu Grécka z eurozóny sa očakáva, že to spôsobí významný dopad na svetové trhy. Grexit by mohol spôsobiť ECB stratu 118 miliárd eur, ktoré požičala gréckym bankám a 20 miliárd eur, za ktoré nakúpila grécke dlhopisy.

Ako najpravdepodobnejší scenár sa do švtrtka spomínal ten, podľa ktorého dôjde ku Grexitu a k opätovnému zavedeniu drachmy. Otázkou je, ako situáciu zmenila štvrtkovú ponuka gréckej vlády, ktorú musia jednotliví aktéri posúdiť v priebehu víkendu.

Zdroje: teraz.sk, bbc.com , theguardian.com http://www.theguardian.com/world/ng-interactive/2015/jul/05/live-results-greek-referendum