ECB minulý týždeň prvýkrát po viac ako roku ponechala úrokové sadzby nezmenené. Investori a ekonómovia predpokladajú, že jej depozitná sadzba zostane na úrovni 4 % až do roku 2024.
Autor TASR
Frankfurt nad Mohanom 3. novembra (TASR) - Európska centrálna banka (ECB) nemôže zavrieť dvere pred prípadným ďalším zvýšením úrokových sadzieb. Uviedla to členka Výkonnej rady Isabel Schnabelová. TASR o tom informuje na základe správy Bloomberg.
"Po dlhom období vysokej inflácie sú inflačné očakávania krehké a obnovené šoky na strane ponuky ich môžu destabilizovať, čo ohrozuje strednodobú cenovú stabilitu," povedala. To podľa nej znamená, že boj ECB proti inflácii si môže vyžiadať ďalšie zvýšenie úrokových sadzieb.
ECB minulý týždeň prvýkrát po viac ako roku ponechala úrokové sadzby nezmenené. Investori a ekonómovia predpokladajú, že jej depozitná sadzba zostane na úrovni 4 % až do roku 2024.
Tempo rastu inflácie v eurozóne sa v uplynulých mesiacoch dramaticky spomalilo a v októbri kleslo na 2,9 %. Priblížilo sa tak k cieľu ECB na úrovni 2 %.
Schnabelová poznamenala, že trvalo rok, kým sa inflácia dostala na túto úroveň z 10,6 % vlani v októbri a "očakáva sa, že jej návrat na cieľovú úroveň 2 % bude trvať dvakrát dlhšie".
Zdôraznila pritom, že tzv. jadrová inflácia (bez nestálych cien potravín a energií) je stále vysoká.
Prirovnala tiež snahu ECB o zníženie inflácie na jej cieľovú úroveň 2 % k záverečnej etape pretekov na dlhé trate, o ktorej sa "často hovorí, že je najťažšia". Posledné kroky tak budú neistejšie, pomalšie a hrboľatejšie, skonštatovala Schnabelová a varovala pred novými šokmi, ako je napätie na Blízkom východe, štrajky v zariadeniach na skvapalnený zemný plyn (LNG) v Austrálii a globálne otepľovanie. Tieto prvky by mohli "vykoľajiť celý proces". Vyzvala preto k vytrvalosti a ostražitosti.
"Inflačný cieľ je na dosah. Oslavovať budeme až vtedy, keď skutočne prejdeme poslednú míľu," povedala.
Šéf holandskej centrálnej banky Klaas Knot vo štvrtok (2. 11.) uviedol, že ECB bude pravdepodobne ešte nejaký čas potrebovať reštriktívnu politiku, aby sa inflácia v eurozóne vrátila k jej cieľu na úrovni 2 %. Súčasnú úroveň úrokových sadzieb považuje preto za dobrú "nadmorskú výšku, na ktorej môžu nejaký čas zotrvať".
"Po dlhom období vysokej inflácie sú inflačné očakávania krehké a obnovené šoky na strane ponuky ich môžu destabilizovať, čo ohrozuje strednodobú cenovú stabilitu," povedala. To podľa nej znamená, že boj ECB proti inflácii si môže vyžiadať ďalšie zvýšenie úrokových sadzieb.
ECB minulý týždeň prvýkrát po viac ako roku ponechala úrokové sadzby nezmenené. Investori a ekonómovia predpokladajú, že jej depozitná sadzba zostane na úrovni 4 % až do roku 2024.
Tempo rastu inflácie v eurozóne sa v uplynulých mesiacoch dramaticky spomalilo a v októbri kleslo na 2,9 %. Priblížilo sa tak k cieľu ECB na úrovni 2 %.
Schnabelová poznamenala, že trvalo rok, kým sa inflácia dostala na túto úroveň z 10,6 % vlani v októbri a "očakáva sa, že jej návrat na cieľovú úroveň 2 % bude trvať dvakrát dlhšie".
Zdôraznila pritom, že tzv. jadrová inflácia (bez nestálych cien potravín a energií) je stále vysoká.
Prirovnala tiež snahu ECB o zníženie inflácie na jej cieľovú úroveň 2 % k záverečnej etape pretekov na dlhé trate, o ktorej sa "často hovorí, že je najťažšia". Posledné kroky tak budú neistejšie, pomalšie a hrboľatejšie, skonštatovala Schnabelová a varovala pred novými šokmi, ako je napätie na Blízkom východe, štrajky v zariadeniach na skvapalnený zemný plyn (LNG) v Austrálii a globálne otepľovanie. Tieto prvky by mohli "vykoľajiť celý proces". Vyzvala preto k vytrvalosti a ostražitosti.
"Inflačný cieľ je na dosah. Oslavovať budeme až vtedy, keď skutočne prejdeme poslednú míľu," povedala.
Šéf holandskej centrálnej banky Klaas Knot vo štvrtok (2. 11.) uviedol, že ECB bude pravdepodobne ešte nejaký čas potrebovať reštriktívnu politiku, aby sa inflácia v eurozóne vrátila k jej cieľu na úrovni 2 %. Súčasnú úroveň úrokových sadzieb považuje preto za dobrú "nadmorskú výšku, na ktorej môžu nejaký čas zotrvať".