Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Lepší, ako očakávaný výkon ekonomiky euroregiónu podporuje argumenty ECB, pričom Goldman Sachs najnovšie tvrdí, že hospodárstvo eurozóny za celý tento rok neklesne.
Autor TASR
Štokholm/Frankfurt nad Mohanom 10. januára (TASR) - Náklady na pôžičky v eurozóne sa musia ešte zvýšiť, aby miera inflácie klesla späť k 2-percentnému cieľu Európskej centrálnej banky (ECB). Uviedla to v utorok členka Výkonnej rady banky Isabel Schnabelová. TASR o tom informuje na základe správy Bloomberg.
"Úrokové sadzby budú musieť rásť stabilným a výrazným tempom, aby sa dosiahli úrovne, ktoré sú dostatočne reštriktívne na zabezpečenie včasného návratu inflácie k nášmu strednodobému 2-percentnému cieľu," vyhlásila.
"Inflácia sama od seba neklesne," povedala Schnabelová na konferencii Riksbank v Štokholme, ktorá sa konala na počesť Stefana Ingvesa po jeho nedávnom odchode z čela švédskej centrálnej banky po 17 rokoch.
Napriek tomu, že miera inflácie v eurozóne v uplynulých mesiacoch klesla z historických maxím a v decembri dosiahla jednociferné číslo 9,2 %, predstavitelia ECB sú neústupní. A upozorňujú, že menová politika sa musí ďalej sprísňovať, aby sa vyriešil rast tzv. jadrovej inflácie, očistenej od nestálych cien energií a potravín, ktorá v decembri dosiahla rekordných 5,2 %.
Lepší, ako očakávaný výkon ekonomiky euroregiónu podporuje argumenty ECB, pričom Goldman Sachs najnovšie tvrdí, že hospodárstvo eurozóny za celý tento rok neklesne.
Schnabelová odmietla sťažnosti, že vyššie náklady na pôžičky komplikujú európsku ekologickú transformáciu tým, že zdražujú potrebné investície.
"Zatiaľ čo vyššie náklady na úvery predražia financovanie obnoviteľných energií a zelených technológií, bolo by zavádzajúce použiť vyššie úrokové sadzby ako obetného baránka na ďalšie oddialenie zeleného prechodu," uviedla.
Naznačila tiež potenciálny posun v názore na to, ako môže ECB prispieť k ekologizácii ekonomiky. Aj keď sa predstavitelia banky v minulosti zaviazali, že pri reinvestovaní splatných podnikových dlhopisov v držbe ECB budú zohľadňovať environmentálne normy, aktuálne nevymieňajú aktíva emitované znečisťujúcimi odvetviami za čistejšie možnosti.
"Pri absencii reinvestícií by bolo potrebné zvážiť aktívne preskupenie portfólia smerom k ekologickejším emitentom," povedala Schnabelová.
Akýkoľvek pokus o ekologizáciu dlhopisov vo vlastníctve ECB musí zahŕňať aj portfólio štátnych dlhopisov, upozornila s odkazom na revíziu budúceho operačného rámca ECB, ktorý pravdepodobne prinesie väčšiu rovnováhu vrátane portfólia štrukturálnych dlhopisov.
"Úrokové sadzby budú musieť rásť stabilným a výrazným tempom, aby sa dosiahli úrovne, ktoré sú dostatočne reštriktívne na zabezpečenie včasného návratu inflácie k nášmu strednodobému 2-percentnému cieľu," vyhlásila.
"Inflácia sama od seba neklesne," povedala Schnabelová na konferencii Riksbank v Štokholme, ktorá sa konala na počesť Stefana Ingvesa po jeho nedávnom odchode z čela švédskej centrálnej banky po 17 rokoch.
Napriek tomu, že miera inflácie v eurozóne v uplynulých mesiacoch klesla z historických maxím a v decembri dosiahla jednociferné číslo 9,2 %, predstavitelia ECB sú neústupní. A upozorňujú, že menová politika sa musí ďalej sprísňovať, aby sa vyriešil rast tzv. jadrovej inflácie, očistenej od nestálych cien energií a potravín, ktorá v decembri dosiahla rekordných 5,2 %.
Lepší, ako očakávaný výkon ekonomiky euroregiónu podporuje argumenty ECB, pričom Goldman Sachs najnovšie tvrdí, že hospodárstvo eurozóny za celý tento rok neklesne.
Schnabelová odmietla sťažnosti, že vyššie náklady na pôžičky komplikujú európsku ekologickú transformáciu tým, že zdražujú potrebné investície.
"Zatiaľ čo vyššie náklady na úvery predražia financovanie obnoviteľných energií a zelených technológií, bolo by zavádzajúce použiť vyššie úrokové sadzby ako obetného baránka na ďalšie oddialenie zeleného prechodu," uviedla.
Naznačila tiež potenciálny posun v názore na to, ako môže ECB prispieť k ekologizácii ekonomiky. Aj keď sa predstavitelia banky v minulosti zaviazali, že pri reinvestovaní splatných podnikových dlhopisov v držbe ECB budú zohľadňovať environmentálne normy, aktuálne nevymieňajú aktíva emitované znečisťujúcimi odvetviami za čistejšie možnosti.
"Pri absencii reinvestícií by bolo potrebné zvážiť aktívne preskupenie portfólia smerom k ekologickejším emitentom," povedala Schnabelová.
Akýkoľvek pokus o ekologizáciu dlhopisov vo vlastníctve ECB musí zahŕňať aj portfólio štátnych dlhopisov, upozornila s odkazom na revíziu budúceho operačného rámca ECB, ktorý pravdepodobne prinesie väčšiu rovnováhu vrátane portfólia štrukturálnych dlhopisov.
