Schránkové firmy sa už nemôžu uchádzať o verejné zákazky. Zakazuje im to novela zákona o verejnom obstarávaní z dielne predsedu vlády Roberta Fica (Smer-SD), ktorá dnes nadobudla účinnosť.
Autor TASR
Bratislava 1. marca (TASR) – Schránkové firmy sa už nemôžu uchádzať o verejné zákazky. Zakazuje im to novela zákona o verejnom obstarávaní z dielne predsedu vlády Roberta Fica (Smer-SD), ktorá dnes nadobudla účinnosť.
Súčasťou verejných zákaziek môžu byť odteraz len tie právnické osoby, ktoré preukážu vlastnícke vzťahy až po úroveň fyzickej osoby. Na základe prijatého uznesenia má v budúcnosti vzniknúť aj register konečných užívateľov výhod, ktorí stoja za schránkovými firmami.
Výnimku tvoria akciové spoločnosti kótované na burzách v členských štátoch Európskej únie (EÚ), Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP) a Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD), ako aj ich dcérske spoločnosti. Tieto firmy totiž podľa predkladateľa musia splniť rad náročných kritérií, a preto nemôže ísť o klasické schránkové firmy.
Tým uchádzačom vo verejnom obstarávaní, ktorí budú nepravdivo informovať o svojej majetkovej štruktúre, hrozí pokuta od Úradu pre verejné obstarávanie (ÚVO) vo výške od 1000 do 10.000 eur.
"Dôvodom predloženia návrhu zákona je snaha zabezpečiť, aby sa na verejnom obstarávaní mohli zúčastňovať iba spoločnosti so známou vlastníckou štruktúrou, čím vznikne priestor pre ucelenejší obraz o možných prepojeniach na politické pozadie," argumentoval predkladateľ.
Nové prísnejšie podmienky sa týkajú nielen nadlimitných, ale aj podlimitných zákaziek. Vzťahujú sa tiež na osoby, ktoré preukazujú finančné a ekonomické postavenie záujemcu, ako aj jeho technickú alebo odbornú spôsobilosť.
Novelu vetoval prezident SR Andrej Kiska, ktorý k nej mal viacero pripomienok. Nepáčila sa mu ani schválená výnimka týkajúca sa podlimitných zákaziek pri dodávaní tovarov alebo služieb súvisiacich s blížiacim sa predsedníctvom Slovenska v Rade EÚ v roku 2016. Prezident nevidel na zavedenie výnimky dôvod, keďže termín predsedníctva je dlhodobo známy. V zákone, ktorý parlament opätovne schválil koncom januára, však výnimka zostala.
Súčasťou verejných zákaziek môžu byť odteraz len tie právnické osoby, ktoré preukážu vlastnícke vzťahy až po úroveň fyzickej osoby. Na základe prijatého uznesenia má v budúcnosti vzniknúť aj register konečných užívateľov výhod, ktorí stoja za schránkovými firmami.
Výnimku tvoria akciové spoločnosti kótované na burzách v členských štátoch Európskej únie (EÚ), Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP) a Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD), ako aj ich dcérske spoločnosti. Tieto firmy totiž podľa predkladateľa musia splniť rad náročných kritérií, a preto nemôže ísť o klasické schránkové firmy.
Tým uchádzačom vo verejnom obstarávaní, ktorí budú nepravdivo informovať o svojej majetkovej štruktúre, hrozí pokuta od Úradu pre verejné obstarávanie (ÚVO) vo výške od 1000 do 10.000 eur.
"Dôvodom predloženia návrhu zákona je snaha zabezpečiť, aby sa na verejnom obstarávaní mohli zúčastňovať iba spoločnosti so známou vlastníckou štruktúrou, čím vznikne priestor pre ucelenejší obraz o možných prepojeniach na politické pozadie," argumentoval predkladateľ.
Nové prísnejšie podmienky sa týkajú nielen nadlimitných, ale aj podlimitných zákaziek. Vzťahujú sa tiež na osoby, ktoré preukazujú finančné a ekonomické postavenie záujemcu, ako aj jeho technickú alebo odbornú spôsobilosť.
Novelu vetoval prezident SR Andrej Kiska, ktorý k nej mal viacero pripomienok. Nepáčila sa mu ani schválená výnimka týkajúca sa podlimitných zákaziek pri dodávaní tovarov alebo služieb súvisiacich s blížiacim sa predsedníctvom Slovenska v Rade EÚ v roku 2016. Prezident nevidel na zavedenie výnimky dôvod, keďže termín predsedníctva je dlhodobo známy. V zákone, ktorý parlament opätovne schválil koncom januára, však výnimka zostala.