Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Nadmerný zisk rezort hospodárstva stanovil ako rozdiel priemerných cien elektrickej energie na burze za obdobie od 1. januára roka.
Autor TASR
,aktualizované Bratislava 10. februára (TASR) – Návrh zákona o zdanení takzvaného nadmerného zisku pri obchodovaní s elektrinou vyrábanou jadrovým zariadením považujú Slovenské elektrárne (SE) za likvidačný. Jej bankrot je otázkou niekoľkých týždňov, spoločnosti dôjdu peniaze pravdepodobne v marci. Uviedol to vo štvrtok na tlačovej konferencii generálny riaditeľ Slovenských elektrární (SE) Branislav Strýček v reakcii na návrh zákona, ktorý v stredu (9. 2.) schválila vláda.
Upozornil, že prijatie nového zákona o zdanení nadmerného zisku prevádzkovateľom jadrových blokov zastaví proces spustenia tretieho bloku jadrovej elektrárne v Mochovciach, ako aj dostavbu štvrtého bloku.
"Vyhlásenie konkurzu nad spoločnosťou bude pravdepodobne otázkou niekoľkých týždňov vzhľadom na to, že už v marci nám dôjdu finančné prostriedky, aby sme mohli ďalej fungovať ako spoločnosť a plniť si svoje záväzky" spresnil Strýček.
Vyplýva to podľa jeho slov z toho, že majoritný akcionár v čase ceny elektriny na úrovni 26 eur za megawatthodinu (MWh) dal do spoločnosti SE 700 miliónov eur na to, aby sa mohla stavať elektráreň (v Mochovciach). "A bol pripravený dať ďalších 800 miliónov eur, aby sa mohla dostavať. Toto sa určite nestane. Teda existujúce banky nám určite neposkytnú ďalšie prostriedky. My sa už v marci tohto roka dostaneme do situácie, že nebudeme schopní platiť svoje záväzky a takisto novú daň, ktorá má platiť od 1. marca tohto roka. To sú konsekvencie rozhodnutia vlády, ktoré bolo prijaté bez toho, aby bolo akokoľvek s nami diskutované," podčiarkol riaditeľ.
Návrhová daň je podľa neho diskriminačná vzhľadom na to, že je iba na jadrové zariadenia. "Máme napríklad vodné elektrárne, ktoré sú v majetku štátu (vodné dielo Gabčíkovo či vodné dielo Žilina), ktoré tiež generujú elektrinu, predávajú ju na tom istom trhu ako SE, ale tieto nie sú predmetom zdanenia," poznamenal.
Doplnil, že navrhovaný zákon ide zdaňovať fiktívne zisky. "Tie zisky naozaj neexistujú. My sme vysvetľovali zástupcom štátu niekoľkokrát, ako funguje trh s elektrinou, bohužiaľ, pri tvorbe navrhovaného zákona to nebolo vôbec zobrané do úvahy," dodal Strýček.
"Predstavenstvo a dozorná rada spoločnosti jednohlasne, teda i so súhlasom zástupcov štátu, schválili v januári tohto roku strategický plán na roky 2022 až 2026, v ktorom sa predpokladal čistý zisk na rok 2022 na úrovni 92 miliónov eur a na rok 2023 na úrovni 320 miliónov eur. Zavedenie dane z nadmerného zisku spôsobí na rok 2022 čistú stratu na úrovni 72 miliónov eur a na rok 2023 na úrovni 161 miliónov eur," uviedla 9. februára hovorkyňa SE Oľga Baková.
Štát by mal od výrobcov elektriny z jadrových zariadení žiadať 50 % sumy vyrátanej ako súčin množstva vyrobenej elektriny v tomto jadrovom zariadení a dodanej na trh s elektrinou za zdaňovacie obdobie vyjadrenej v megawatthodinách a nadmerného zisku. Nadmerný zisk rezort hospodárstva stanovil ako rozdiel priemerných cien elektrickej energie na burze za obdobie od 1. januára roka, ktorý dva roky predchádza rozhodujúcemu roku, do 30. júna roka, ktorý predchádza rozhodujúcemu roku, a ekonomických nákladov na výrobu elektriny v jadrovom zariadení v eurách za megawatthodinu.
Upozornil, že prijatie nového zákona o zdanení nadmerného zisku prevádzkovateľom jadrových blokov zastaví proces spustenia tretieho bloku jadrovej elektrárne v Mochovciach, ako aj dostavbu štvrtého bloku.
"Vyhlásenie konkurzu nad spoločnosťou bude pravdepodobne otázkou niekoľkých týždňov vzhľadom na to, že už v marci nám dôjdu finančné prostriedky, aby sme mohli ďalej fungovať ako spoločnosť a plniť si svoje záväzky" spresnil Strýček.
Vyplýva to podľa jeho slov z toho, že majoritný akcionár v čase ceny elektriny na úrovni 26 eur za megawatthodinu (MWh) dal do spoločnosti SE 700 miliónov eur na to, aby sa mohla stavať elektráreň (v Mochovciach). "A bol pripravený dať ďalších 800 miliónov eur, aby sa mohla dostavať. Toto sa určite nestane. Teda existujúce banky nám určite neposkytnú ďalšie prostriedky. My sa už v marci tohto roka dostaneme do situácie, že nebudeme schopní platiť svoje záväzky a takisto novú daň, ktorá má platiť od 1. marca tohto roka. To sú konsekvencie rozhodnutia vlády, ktoré bolo prijaté bez toho, aby bolo akokoľvek s nami diskutované," podčiarkol riaditeľ.
Návrhová daň je podľa neho diskriminačná vzhľadom na to, že je iba na jadrové zariadenia. "Máme napríklad vodné elektrárne, ktoré sú v majetku štátu (vodné dielo Gabčíkovo či vodné dielo Žilina), ktoré tiež generujú elektrinu, predávajú ju na tom istom trhu ako SE, ale tieto nie sú predmetom zdanenia," poznamenal.
Doplnil, že navrhovaný zákon ide zdaňovať fiktívne zisky. "Tie zisky naozaj neexistujú. My sme vysvetľovali zástupcom štátu niekoľkokrát, ako funguje trh s elektrinou, bohužiaľ, pri tvorbe navrhovaného zákona to nebolo vôbec zobrané do úvahy," dodal Strýček.
"Predstavenstvo a dozorná rada spoločnosti jednohlasne, teda i so súhlasom zástupcov štátu, schválili v januári tohto roku strategický plán na roky 2022 až 2026, v ktorom sa predpokladal čistý zisk na rok 2022 na úrovni 92 miliónov eur a na rok 2023 na úrovni 320 miliónov eur. Zavedenie dane z nadmerného zisku spôsobí na rok 2022 čistú stratu na úrovni 72 miliónov eur a na rok 2023 na úrovni 161 miliónov eur," uviedla 9. februára hovorkyňa SE Oľga Baková.
Štát by mal od výrobcov elektriny z jadrových zariadení žiadať 50 % sumy vyrátanej ako súčin množstva vyrobenej elektriny v tomto jadrovom zariadení a dodanej na trh s elektrinou za zdaňovacie obdobie vyjadrenej v megawatthodinách a nadmerného zisku. Nadmerný zisk rezort hospodárstva stanovil ako rozdiel priemerných cien elektrickej energie na burze za obdobie od 1. januára roka, ktorý dva roky predchádza rozhodujúcemu roku, do 30. júna roka, ktorý predchádza rozhodujúcemu roku, a ekonomických nákladov na výrobu elektriny v jadrovom zariadení v eurách za megawatthodinu.
