Európska komisia (EK) v utorok (23. 10.) oficiálne odmietla návrh rozpočtu Talianska na rok 2019 a varovala pred nebezpečenstvom, ktoré predstavuje pre celú eurozónu.
Autor TASR
Frankfurt nad Mohanom 25. októbra (TASR) - Šéf Európskej centrálnej banky (ECB) Mario Draghi vidí veľkú šancu, že v spore o rozpočet medzi Rímom a Bruselom príde ku kompromisu.
"Ja osobne som optimistický, že sa nájde dohoda," povedal Draghi na tlačovej konferencii po zasadnutí Rady guvernérov vo Frankfurte nad Mohanom. "Je samozrejmé, že rozpočtové pravidlá sa musia dodržovať." Dodal, že obe strany sa musia snažiť o dialóg.
Európska komisia (EK) v utorok (23. 10.) oficiálne odmietla návrh rozpočtu Talianska na rok 2019 a varovala pred nebezpečenstvom, ktoré predstavuje pre celú eurozónu. Bolo to prvé odmietnutie tohto druhu zo strany EK. Podpredseda EK Valdis Dombrovskis uviedol, že vláda "otvorene a vedome" ignorovala svoje záväzky.
Fiškálne plány Ríma predstavujú ťažké porušenia Paktu stability a rastu. Taliansko má jeden z najvyšších verejných dlhov na svete. Celkovo dosahuje 2,3 bilióna eur a v pomere k výkonu ekonomiky predstavuje vyše 130 % hrubého domáceho produktu (HDP). Vláda napriek tomu do Bruselu poslala návrh rozpočtu, ktorý počíta s prudkým zvýšením nových dlhov na 2,4 % HDP, čo je trojnásobok v porovnaní s prísľubom predchádzajúceho kabinetu.
"Ja osobne som optimistický, že sa nájde dohoda," povedal Draghi na tlačovej konferencii po zasadnutí Rady guvernérov vo Frankfurte nad Mohanom. "Je samozrejmé, že rozpočtové pravidlá sa musia dodržovať." Dodal, že obe strany sa musia snažiť o dialóg.
Európska komisia (EK) v utorok (23. 10.) oficiálne odmietla návrh rozpočtu Talianska na rok 2019 a varovala pred nebezpečenstvom, ktoré predstavuje pre celú eurozónu. Bolo to prvé odmietnutie tohto druhu zo strany EK. Podpredseda EK Valdis Dombrovskis uviedol, že vláda "otvorene a vedome" ignorovala svoje záväzky.
Fiškálne plány Ríma predstavujú ťažké porušenia Paktu stability a rastu. Taliansko má jeden z najvyšších verejných dlhov na svete. Celkovo dosahuje 2,3 bilióna eur a v pomere k výkonu ekonomiky predstavuje vyše 130 % hrubého domáceho produktu (HDP). Vláda napriek tomu do Bruselu poslala návrh rozpočtu, ktorý počíta s prudkým zvýšením nových dlhov na 2,4 % HDP, čo je trojnásobok v porovnaní s prísľubom predchádzajúceho kabinetu.