Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Grécko vystúpilo zo svojho tretieho záchranného programu vlani v auguste a dohodlo sa s veriteľmi, že bude vykazovať primárne rozpočtové prebytky.
Autor TASR
Atény 16. júla (TASR) - Reforma novej gréckej vlády je vítaný krok, ale krajina musí rešpektovať svoje záväzky po ukončení programu záchrany. Vyhlásil to v utorok Klaus Regling, šéf Európskeho stabilizačného mechanizmu (ESM), záchranného fondu eurozóny, na konferencii v Aténach.
Hlavný predstaviteľ ESM počas návštevy v gréckej metropole krátko po predčasných voľbách 7. júla, v ktorých zvíťazili konzervatívci vďaka sľubom o investíciách a znížení daní, vyzval krajinu, aby pokračovala v privatizácii, reformách a plnení fiškálnych cieľov dohodnutých s veriteľmi.
„Reformy novej vlády na podporu podnikateľského a investičného prostredia sú vítané,“ povedal Regling. Pripomenul tiež, že aj keď bola vláda bola zvolená len nedávno a detaily jej programu ešte nie sú známe, jej snaha o oživenie ekonomiky pôsobí sľubne. Ale za predpokladu, že bude rešpektovať dohodnuté záväzky.
Grécko vystúpilo zo svojho tretieho záchranného programu vlani v auguste a dohodlo sa s veriteľmi, že bude vykazovať primárne rozpočtové prebytky, bez nákladov na splácanie dlhov, na úrovni 3,5 % hrubého domáceho produktu do roku 2022.
Nový premiér Kyriakos Mitsotakis v kampani sľúbil vyšší hospodársky rast, ako sa očakáva, a rokovania o znížení fiškálnych cieľov od roku 2020.
„Grécko by si malo urobiť z rastu (ekonomiky) svoju prioritu a zároveň zachovať dohodnutý primárny prebytok,“ povedal Regling na konferencii v Aténach.
Mitsotakis sa tiež zaviazal, že zníži dane z príjmu právnických aj fyzických osôb, dane z majetku a chce schváliť doložku o raste minimálnej mzdy.
Regling poukázal na fakt, že zavádzanie reforiem v krajine sa v ostatných mesiacoch spomalilo a odporučil Aténam, aby akékoľvek zvýšenie minimálnej mzdy bolo v súlade s rastom produktivity. Zníženie daňových sadzieb by mohlo byť spojené so širším daňovým základom.
Hospodársky rast a fiškálny prebytok sú kľúčovými podmienkami pre udržateľnosť dlhu, zatiaľ čo reformy sú potrebné na zlepšenie produktivity a konkurencieschopnosti, dodal.
Minister financií Christos Staikuras na tej istej konferencii vyhlásil, že hlavným strategickým cieľom vlády je zrýchlenie rastu ekonomiky spolu so zdravými verejnými financiami a stabilným bankovým sektorom.
Hlavný predstaviteľ ESM počas návštevy v gréckej metropole krátko po predčasných voľbách 7. júla, v ktorých zvíťazili konzervatívci vďaka sľubom o investíciách a znížení daní, vyzval krajinu, aby pokračovala v privatizácii, reformách a plnení fiškálnych cieľov dohodnutých s veriteľmi.
„Reformy novej vlády na podporu podnikateľského a investičného prostredia sú vítané,“ povedal Regling. Pripomenul tiež, že aj keď bola vláda bola zvolená len nedávno a detaily jej programu ešte nie sú známe, jej snaha o oživenie ekonomiky pôsobí sľubne. Ale za predpokladu, že bude rešpektovať dohodnuté záväzky.
Grécko vystúpilo zo svojho tretieho záchranného programu vlani v auguste a dohodlo sa s veriteľmi, že bude vykazovať primárne rozpočtové prebytky, bez nákladov na splácanie dlhov, na úrovni 3,5 % hrubého domáceho produktu do roku 2022.
Nový premiér Kyriakos Mitsotakis v kampani sľúbil vyšší hospodársky rast, ako sa očakáva, a rokovania o znížení fiškálnych cieľov od roku 2020.
„Grécko by si malo urobiť z rastu (ekonomiky) svoju prioritu a zároveň zachovať dohodnutý primárny prebytok,“ povedal Regling na konferencii v Aténach.
Mitsotakis sa tiež zaviazal, že zníži dane z príjmu právnických aj fyzických osôb, dane z majetku a chce schváliť doložku o raste minimálnej mzdy.
Regling poukázal na fakt, že zavádzanie reforiem v krajine sa v ostatných mesiacoch spomalilo a odporučil Aténam, aby akékoľvek zvýšenie minimálnej mzdy bolo v súlade s rastom produktivity. Zníženie daňových sadzieb by mohlo byť spojené so širším daňovým základom.
Hospodársky rast a fiškálny prebytok sú kľúčovými podmienkami pre udržateľnosť dlhu, zatiaľ čo reformy sú potrebné na zlepšenie produktivity a konkurencieschopnosti, dodal.
Minister financií Christos Staikuras na tej istej konferencii vyhlásil, že hlavným strategickým cieľom vlády je zrýchlenie rastu ekonomiky spolu so zdravými verejnými financiami a stabilným bankovým sektorom.
