Brusel 10. októbra (TASR) - Európska komisia (EK) opätovne odkázala ľuďom, ktorí pracujú v uhoľných regiónoch EÚ, že ich nechce nechať napospas neistote. Uviedol v rozhovore pre TASR podpredseda Európskej komisie pre Energetickú úniu Maroš Šefčovič, ktorý v utorok (9.10.) poobede vystúpil ako jeden z hlavných hostí na bruselskej konferencii "Energetická únia v pohybe - politika súdržnosti podporujúca uhoľné regióny v tranzícii".

Toto podujatie bolo jednou zo sérií aktivít pripravených v rámci každoročného Európskeho týždňa regiónov a miest.

Šefčovič pripomenul, že konferencia ponúkla priestor na konkrétne diskusie o skúsenostiach s Platformou pre uhoľné regióny, ktorú exekutíva EÚ založila pred niekoľkými mesiacmi. Podľa jeho slov je to možnosť posúdiť, ako bol systém nastavený a či vyhovuje to, čo bolo uhoľným regiónom ponúknuté.

"Schéma našej pomoci je jednoduchá. Chceme spolu s regiónmi diskutovať - v čom je ich ekonomická sila, ako vieme nastaviť novú ekonomickú budúcnosť v regiónoch, ktoré sú často poznačené neistotou ohľadom zachovania pracovných miest a budúcich ekonomických modelov," vysvetlil slovenský eurokomisár.

Spresnil, že hlavným cieľom je transformovať víziu o ekonomickej budúcnosti uhoľných regiónov do konkrétnych projektov, pre ktoré potom treba zaistiť financovanie. To je možné preprogramovaním existujúcich štrukturálnych fondov, alebo využitím nových horizontálnych fondov, ako sú environmentálny fond Life či Globalizačný investičný fond, pričom snahou je čoraz viac do tohto úsilia zapájať aj súkromný sektor.

Šefčovič upozornil, že eurokomisia je pripravená vyčleniť zo štrukturálnych fondov 70 miliárd eur (do roku 2020) pre pomoc regiónom, ktoré sa vzdávajú ťažby uhlia. "Potrebujeme dobré projekty, kvalitnú spoluprácu s miestnou samosprávou a ústrednými vládami. Teraz diskutujeme o tom, ako to čo najlepšie nastaviť," opísal situáciu Šefčovič.

Zdôraznil, že v pondelok zverejnená správa Medzivládneho panelu pre zmenu klímy (IPCC) len zdôraznila urgentnosť konať rýchlejšie v dekarbonizácii ekonomiky a dostať sa čo najbližšie k cieľu neprehriať našu planétu o viac ako 1,5 stupňa Celzia. Šefčovič priznal, že si to vyžaduje väčšie úsilie, než sa predpokladalo pred pár rokmi, zároveň však vyjadril presvedčenie, že Európa zohráva kľúčovú úlohu nielen v boji proti klimatickým zmenám, ale je aj lídrom v dokazovaní skutočnosti, že ekonomika dokáže rásť aj pri znižovaní emisií skleníkových plynov.

"Súčasťou tohto úsilia je aj to, že uhlie sa používa stále menej. To však vedie k tomu, že 240.000 ľudí, ktorí pracujú v 41 regiónoch v 12 krajinách EÚ, má obavy z budúcnosti. Preto je dôležité, aby sme naše posolstvo, že nemáme záujem nikoho nechať napospas tejto ekonomickej transformácii, permanentne opakovali. Aby sme im z úrovne EÚ ponúkli pomocnú ruku a spolupracovali na ich novej ekonomickej budúcnosti," uviedol Šefčovič.

(spravodajca TASR Jaromír Novak)