Mimoriadny dôraz sa bude klásť na regióny s ťažbou uhlia a iné transformujúce sa regióny.
Autor TASR
,aktualizované Brusel 3. septembra (TASR) – Európska komisia predložila vo štvrtok akčný plán pre kritické suroviny, aktualizovaný zoznam kritických surovín a prognostickú štúdiu o kritických surovinách pre strategické technológie a sektory s výhľadom do rokov 2030 a 2050. Akčný plán predstavili podpredseda EK pre medziinštitucionálne vzťahy a strategický výhľad Maroš Šefčovič a eurokomisár pre vnútorný trh Thierry Breton.
Šefčovič spresnil, že cieľom akčného plánu je zabezpečiť, aby Európa mala dostatok kritických surovín, ktoré potrebuje pre všetky moderné technológie, a zaistiť opatrenia na zníženie surovinovej závislosti Európy od tretích krajín. To chce zaručiť posilnením získavania surovín z domácich zdrojov v EÚ, diverzifikáciou dodávok z tretích krajín a zefektívnením obehovej ekonomiky, čiže využívaním už použitých zdrojov.
Podľa jeho slov nové opatrenia EK podporia aj prechod na ekologické a digitálne hospodárstvo a posilnia odolnosť Európy.
„Museli sme sa detailne pozrieť na to, čo máme v Európe, koľko toho budeme potrebovať, aké nerastné suroviny budeme musieť dovážať z tretích krajín a zabezpečiť, aby ten prístup k nim bol otvorený a férový. Nemôžeme tú bývalú závislosť na fosílnych zdrojoch zameniť závislosťou na kritických surovinách," vysvetlil Šefčovič.
Spresnil, že zoznam kritických surovín sa aktualizoval tak, aby odrážal zmenený hospodársky význam a výzvy v oblasti dodávok na základe ich priemyselnej využiteľnosti. Zoznam obsahuje 30 kritických surovín, prvýkrát naň pribudlo lítium, ktoré má zásadný význam pre prechod na elektromobilitu a pre plánované gigafabriky na ekologické batérie. Lítium sa na zoznam dostalo vďaka štúdiám, ktoré boli vypracované pre Európsku alianciu pre batérie.
Šefčovič upozornil, že EÚ bude v roku 2030 potrebovať 18-krát viac lítia ako teraz a v roku 2050 to bude 60-násobná potreba tejto suroviny. Za pozitívne označil, že v EÚ sú štyri sľubné náleziská lítia – v Českej republike (Cínovec), Francúzsku, Portugalsku a Španielsku. Pri účinnej ťažbe z týchto lokalít by EÚ už v roku 2025 mohla používať okolo 80 % európskeho lítia na výrobu batérií.
Podľa jeho slov Slovensko ponúka významné náleziská grafitu (Dubová, okres Pezinok), Fínsko a Španielsko zas majú kobalt a sú aj ďalšie členské krajiny EÚ s náleziskami, ktoré doteraz neboli využívané – buď nebol po týchto surovinách dostatočný dopyt, čo zmenila nová technologická revolúcia, alebo neboli dostatočné finančné stimuly na ich ťažbu, čo sa zmenilo novou politikou EÚ a Európskej investičnej banky.
Šefčovič priznal, že EÚ chce pri ťažbe kritických surovín – v Európe, ako aj vo svete – zachovať čo najvyššie environmentálne štandardy a zabezpečiť čo najviac výhod z tejto ťažby pre miestne komunity.
Komisia v záujme dosiahnutia cieľov akčného plánu pre kritické suroviny uviedla desať konkrétnych opatrení. Už v nadchádzajúcich týždňoch vytvorí Európsku alianciu pre suroviny, ktorá sa v prvom rade zameria na najnaliehavejšie potreby a na zvýšenie odolnosti EÚ v hodnotových reťazcoch prvkov vzácnych zemín a magnetov, čo je kľúčové pre väčšinu priemyselných ekosystémov EÚ, ako je energia z obnoviteľných zdrojov, obrana a vesmír.
Na lepší prieskum nálezísk EÚ využije aj svoj vesmírny program pozorovania Zeme Copernicus. Cez program Horizont Európa bude podporovať výskum a inovácie, najmä v oblasti nových technológií ťažby a spracovania, nahrádzania a recyklácie.
EK chce s týmto cieľom spolupracovať s členskými štátmi a regiónmi na identifikácii ťažobných a spracovateľských projektov v Únii, ktoré možno zrealizovať do roku 2025. Mimoriadny dôraz sa bude klásť na regióny s ťažbou uhlia a iné transformujúce sa regióny.
Európska komisia (EK) predložila vo štvrtok akčný plán pre kritické suroviny. Tie EÚ získava z rôznych častí sveta, pričom má záujem, aby ich ťažba nebola na úkor ekologických noriem či ľudských práv, uviedol podpredseda EK pre medziinštitucionálne vzťahy a strategický výhľad Maroš Šefčovič.
Ambície EÚ vybudovať ekologicky neutrálne hospodárstvo do roku 2050 a masovo zavádzať digitalizáciu povedú k drastickému zvýšeniu európskeho dopytu po určitých kritických surovinách. Najväčší dopyt bude po lítiu, kobalte, grafite, dyspróziu, neodýmiu, nikle a prazeodýme.
Podľa mapy s náleziskami cenných surovín, ktorú predstavila eurokomisia, krajiny EÚ sú strategickými dodávateľmi stroncia (Španielsko), hafnia a india (Francúzsko), germánia (Fínsko) či gália (Nemecko). Po tom, ako sa tohto roku na európsky zoznam kritických priemyselných surovín dostalo aj lítium, ide o dobrú správu pre Českú republiku, Francúzsko, Portugalsko a Španielsku, kde sú významné náleziská. V súčasnosti je hlavným vývozcom lítia Čile.
Európania sú však z hľadiska technologického rozvoja odkázaní aj na suroviny, ktoré pochádzajú z tretích krajín. Z Turecka dovážajú antimón a boráty, z Ruska paládium, Kazachstanu fosfor, Konžskej demokratickej republiky kobalt a tantal, z Brazílie nióbium, Juhoafrickej republiky irídium, platinu, ródium a ruténium, z USA berýlium, avšak najviac vzácnych surovín vrátane vanádia, skandia, titanu a veľmi vzácnych kovov ponúka Európanom Čína.
EÚ sa netají, že pre získavanie cenných nerastov musí spolupracovať s menej rozvinutými krajinami sveta, ako však uviedol Šefčovič, je snaha robiť to citlivo a v záujme rozvoja miestnych komunít z oblastí, kde prebieha ťažba.
Spresnil, že Únia musí v prvom rade zintenzívniť spoluprácu na medzinárodnej úrovni. Modelom môže byť trojstranná spolupráca s Japonskom a USA, v rámci ktorej presadzujú vysoké environmentálne štandardy v OECD. Aj vďaka tomu od 1. januára 2022 začnú v OECD platiť nové usmernenia pre členské krajiny, ako sa stavať ku kritickým minerálom.
Podľa Šefčoviča iné bude spolupracovať s Kanadou a Austráliou, ktoré majú významné zdroje surovín a s ktorými má EÚ uzavreté obchodné dohody alebo o nich rokuje, a iné napríklad s Čínou.
"Budú to rôzne spôsoby. Budeme hľadať medzinárodné mechanizmy, ako zabezpečiť otvorený prístup ku krajinám s významnými surovinami. To platí napríklad pre Čínu, ktorá je pre EÚ významným partnerom, ale EÚ má pre Čínu z obchodného hľadiska ešte väčší význam. Treba hľadať riešenia, ktoré uspokoja obe strany," opísal situáciu.
Slovenský eurokomisár zároveň priznal, že z hľadiska surovín sa bude musieť EÚ oveľa intenzívnejšie zamerať na Afriku, pričom im chce ponúknuť spoločný rozvoj ich nerastného bohatstva, a to pri zachovaní najvyšších ekologických štandardov.
"Európania, pokiaľ sa budú chcieť voziť na elektrickom aute, budú očakávať, že ich auto je vyrobené zo zdrojov, pri ťažbe ktorých boli dodržané environmentálne štandardy a ľudsko-pracovné práva, že pri tom neboli zneužívané deti na ťažkú prácu," vysvetlil Šefčovič. Spresnil, že Únia je najväčším poskytovateľom rozvojovej pomoci v Afrike, a preto presadzuje aj zvyšovanie ekologických štandardov v týchto krajinách, čo neplatí len pre bane, kde prebieha ťažba vzácnych surovín, ale pre národné hospodárstva afrických krajín ako také.
Šefčovič spresnil, že cieľom akčného plánu je zabezpečiť, aby Európa mala dostatok kritických surovín, ktoré potrebuje pre všetky moderné technológie, a zaistiť opatrenia na zníženie surovinovej závislosti Európy od tretích krajín. To chce zaručiť posilnením získavania surovín z domácich zdrojov v EÚ, diverzifikáciou dodávok z tretích krajín a zefektívnením obehovej ekonomiky, čiže využívaním už použitých zdrojov.
Podľa jeho slov nové opatrenia EK podporia aj prechod na ekologické a digitálne hospodárstvo a posilnia odolnosť Európy.
„Museli sme sa detailne pozrieť na to, čo máme v Európe, koľko toho budeme potrebovať, aké nerastné suroviny budeme musieť dovážať z tretích krajín a zabezpečiť, aby ten prístup k nim bol otvorený a férový. Nemôžeme tú bývalú závislosť na fosílnych zdrojoch zameniť závislosťou na kritických surovinách," vysvetlil Šefčovič.
Spresnil, že zoznam kritických surovín sa aktualizoval tak, aby odrážal zmenený hospodársky význam a výzvy v oblasti dodávok na základe ich priemyselnej využiteľnosti. Zoznam obsahuje 30 kritických surovín, prvýkrát naň pribudlo lítium, ktoré má zásadný význam pre prechod na elektromobilitu a pre plánované gigafabriky na ekologické batérie. Lítium sa na zoznam dostalo vďaka štúdiám, ktoré boli vypracované pre Európsku alianciu pre batérie.
Šefčovič upozornil, že EÚ bude v roku 2030 potrebovať 18-krát viac lítia ako teraz a v roku 2050 to bude 60-násobná potreba tejto suroviny. Za pozitívne označil, že v EÚ sú štyri sľubné náleziská lítia – v Českej republike (Cínovec), Francúzsku, Portugalsku a Španielsku. Pri účinnej ťažbe z týchto lokalít by EÚ už v roku 2025 mohla používať okolo 80 % európskeho lítia na výrobu batérií.
Podľa jeho slov Slovensko ponúka významné náleziská grafitu (Dubová, okres Pezinok), Fínsko a Španielsko zas majú kobalt a sú aj ďalšie členské krajiny EÚ s náleziskami, ktoré doteraz neboli využívané – buď nebol po týchto surovinách dostatočný dopyt, čo zmenila nová technologická revolúcia, alebo neboli dostatočné finančné stimuly na ich ťažbu, čo sa zmenilo novou politikou EÚ a Európskej investičnej banky.
Šefčovič priznal, že EÚ chce pri ťažbe kritických surovín – v Európe, ako aj vo svete – zachovať čo najvyššie environmentálne štandardy a zabezpečiť čo najviac výhod z tejto ťažby pre miestne komunity.
Komisia v záujme dosiahnutia cieľov akčného plánu pre kritické suroviny uviedla desať konkrétnych opatrení. Už v nadchádzajúcich týždňoch vytvorí Európsku alianciu pre suroviny, ktorá sa v prvom rade zameria na najnaliehavejšie potreby a na zvýšenie odolnosti EÚ v hodnotových reťazcoch prvkov vzácnych zemín a magnetov, čo je kľúčové pre väčšinu priemyselných ekosystémov EÚ, ako je energia z obnoviteľných zdrojov, obrana a vesmír.
Na lepší prieskum nálezísk EÚ využije aj svoj vesmírny program pozorovania Zeme Copernicus. Cez program Horizont Európa bude podporovať výskum a inovácie, najmä v oblasti nových technológií ťažby a spracovania, nahrádzania a recyklácie.
EK chce s týmto cieľom spolupracovať s členskými štátmi a regiónmi na identifikácii ťažobných a spracovateľských projektov v Únii, ktoré možno zrealizovať do roku 2025. Mimoriadny dôraz sa bude klásť na regióny s ťažbou uhlia a iné transformujúce sa regióny.
EÚ chce pri ťažbe cenných surovín držiavať vysoké ekologické normy, hovorí Šefčovič
Európska komisia (EK) predložila vo štvrtok akčný plán pre kritické suroviny. Tie EÚ získava z rôznych častí sveta, pričom má záujem, aby ich ťažba nebola na úkor ekologických noriem či ľudských práv, uviedol podpredseda EK pre medziinštitucionálne vzťahy a strategický výhľad Maroš Šefčovič.
Ambície EÚ vybudovať ekologicky neutrálne hospodárstvo do roku 2050 a masovo zavádzať digitalizáciu povedú k drastickému zvýšeniu európskeho dopytu po určitých kritických surovinách. Najväčší dopyt bude po lítiu, kobalte, grafite, dyspróziu, neodýmiu, nikle a prazeodýme.
Podľa mapy s náleziskami cenných surovín, ktorú predstavila eurokomisia, krajiny EÚ sú strategickými dodávateľmi stroncia (Španielsko), hafnia a india (Francúzsko), germánia (Fínsko) či gália (Nemecko). Po tom, ako sa tohto roku na európsky zoznam kritických priemyselných surovín dostalo aj lítium, ide o dobrú správu pre Českú republiku, Francúzsko, Portugalsko a Španielsku, kde sú významné náleziská. V súčasnosti je hlavným vývozcom lítia Čile.
Európania sú však z hľadiska technologického rozvoja odkázaní aj na suroviny, ktoré pochádzajú z tretích krajín. Z Turecka dovážajú antimón a boráty, z Ruska paládium, Kazachstanu fosfor, Konžskej demokratickej republiky kobalt a tantal, z Brazílie nióbium, Juhoafrickej republiky irídium, platinu, ródium a ruténium, z USA berýlium, avšak najviac vzácnych surovín vrátane vanádia, skandia, titanu a veľmi vzácnych kovov ponúka Európanom Čína.
EÚ sa netají, že pre získavanie cenných nerastov musí spolupracovať s menej rozvinutými krajinami sveta, ako však uviedol Šefčovič, je snaha robiť to citlivo a v záujme rozvoja miestnych komunít z oblastí, kde prebieha ťažba.
Spresnil, že Únia musí v prvom rade zintenzívniť spoluprácu na medzinárodnej úrovni. Modelom môže byť trojstranná spolupráca s Japonskom a USA, v rámci ktorej presadzujú vysoké environmentálne štandardy v OECD. Aj vďaka tomu od 1. januára 2022 začnú v OECD platiť nové usmernenia pre členské krajiny, ako sa stavať ku kritickým minerálom.
Podľa Šefčoviča iné bude spolupracovať s Kanadou a Austráliou, ktoré majú významné zdroje surovín a s ktorými má EÚ uzavreté obchodné dohody alebo o nich rokuje, a iné napríklad s Čínou.
"Budú to rôzne spôsoby. Budeme hľadať medzinárodné mechanizmy, ako zabezpečiť otvorený prístup ku krajinám s významnými surovinami. To platí napríklad pre Čínu, ktorá je pre EÚ významným partnerom, ale EÚ má pre Čínu z obchodného hľadiska ešte väčší význam. Treba hľadať riešenia, ktoré uspokoja obe strany," opísal situáciu.
Slovenský eurokomisár zároveň priznal, že z hľadiska surovín sa bude musieť EÚ oveľa intenzívnejšie zamerať na Afriku, pričom im chce ponúknuť spoločný rozvoj ich nerastného bohatstva, a to pri zachovaní najvyšších ekologických štandardov.
"Európania, pokiaľ sa budú chcieť voziť na elektrickom aute, budú očakávať, že ich auto je vyrobené zo zdrojov, pri ťažbe ktorých boli dodržané environmentálne štandardy a ľudsko-pracovné práva, že pri tom neboli zneužívané deti na ťažkú prácu," vysvetlil Šefčovič. Spresnil, že Únia je najväčším poskytovateľom rozvojovej pomoci v Afrike, a preto presadzuje aj zvyšovanie ekologických štandardov v týchto krajinách, čo neplatí len pre bane, kde prebieha ťažba vzácnych surovín, ale pre národné hospodárstva afrických krajín ako také.