Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Očakávame, že vďaka navrhovaným opatreniam zmobilizujeme ročne 177 miliárd eur investícií, vznikne 900.000 nových pracovných miest, uviedol Šefčovič.
Autor TASR
Bratislava 1. decembra (TASR) - Každý členský štát EÚ si vypracuje svoj národný integrovaný energetický plán, ktorý bude smerovať k spoločnej európskej energetickej politike. Uviedol to dnes v Bratislave podpredseda Európskej komisie (EK) pre Energetickú úniu Maroš Šefčovič na medzinárodnom podujatí "SET Plan - Central European Energy Conference (CEEC)", pri predstavení princípov tzv. zimného energetického balíčka. Ten EK odsúhlasila 30. novembra.
"Očakávame, že vďaka navrhovaným opatreniam zmobilizujeme ročne 177 miliárd eur investícií, vznikne 900.000 nových pracovných miest, najmä v sektore energetickej efektívnosti, a umožníme ročný rast HDP až o 1 %," zdôraznil Šefčovič.
Oznámil zároveň, že návrhmi EK realizuje strategické ciele v oblasti energetiky a klimatických zmien, na ktorých sa dohodli v roku 2014 lídri EÚ, ako aj záväzky vyplývajúce z tzv. Parížskej dohody.
Návrhy EK podľa neho reformujú súčasný model výroby a spotreby elektrickej energie, ukladajú opatrenia na zníženie spotreby energie, lepšiu integráciu energie vyrobenej z obnoviteľných zdrojov energie (OZE), akými sú slnečná a veterná energia, ale aj upravujú postupné odstraňovanie dotácií pre fosílne palivá.
Podčiarkol, že súčasťou energetického balíčka je aj návrh nového ekodizajnu, právny rámec pre bezpečnosť dodávok elektriny, stratégia prepojenej a automatizovanej mobility, ako aj aktivity na urýchlenie inovácií v oblasti čistej energie a na renováciu budov v Európe.
Informoval, že v Európe je vyše 75 % starých budov energeticky neefektívnych, z toho až 40 % energií ide na vykurovanie a chladenie, a pokiaľ by sa mal do roku 2030 zaistiť 30-% limit pre energetickú účinnosť, vzniká veľký priestor pre rekonštrukčné práce v prospech lokálnych staviteľov, väčšinou malých a stredných podnikateľov.
"Stanovili sme si záväzok pre celú EÚ, aby sme do roku 2030 dosiahli aspoň 27 % energie vyrobenej z OZE, to znamená, že až 50 % elektriny by malo byť vyrobenej z OZE. Zatiaľ musím povedať, že Slovensko so svojimi 10 % v roku 2013 je na dobrej ceste prispieť k tomuto záväzku," doplnil.
Európa je podľa neho lídrom v oblasti výroby elektriny z veterných zdrojov, až 43 % veterných turbín inštalovaných vo svete je vyrobených v Európe. "Aj keď Európa stratila prvenstvo vo výrobe solárnych panelov, kde ju nahradila Čína, Európa si stále zachováva prvenstvo v technologickom know-how pre vývoj a výrobu solárnych panelov," dodal Šefčovič.
"Očakávame, že vďaka navrhovaným opatreniam zmobilizujeme ročne 177 miliárd eur investícií, vznikne 900.000 nových pracovných miest, najmä v sektore energetickej efektívnosti, a umožníme ročný rast HDP až o 1 %," zdôraznil Šefčovič.
Oznámil zároveň, že návrhmi EK realizuje strategické ciele v oblasti energetiky a klimatických zmien, na ktorých sa dohodli v roku 2014 lídri EÚ, ako aj záväzky vyplývajúce z tzv. Parížskej dohody.
Návrhy EK podľa neho reformujú súčasný model výroby a spotreby elektrickej energie, ukladajú opatrenia na zníženie spotreby energie, lepšiu integráciu energie vyrobenej z obnoviteľných zdrojov energie (OZE), akými sú slnečná a veterná energia, ale aj upravujú postupné odstraňovanie dotácií pre fosílne palivá.
Podčiarkol, že súčasťou energetického balíčka je aj návrh nového ekodizajnu, právny rámec pre bezpečnosť dodávok elektriny, stratégia prepojenej a automatizovanej mobility, ako aj aktivity na urýchlenie inovácií v oblasti čistej energie a na renováciu budov v Európe.
Informoval, že v Európe je vyše 75 % starých budov energeticky neefektívnych, z toho až 40 % energií ide na vykurovanie a chladenie, a pokiaľ by sa mal do roku 2030 zaistiť 30-% limit pre energetickú účinnosť, vzniká veľký priestor pre rekonštrukčné práce v prospech lokálnych staviteľov, väčšinou malých a stredných podnikateľov.
"Stanovili sme si záväzok pre celú EÚ, aby sme do roku 2030 dosiahli aspoň 27 % energie vyrobenej z OZE, to znamená, že až 50 % elektriny by malo byť vyrobenej z OZE. Zatiaľ musím povedať, že Slovensko so svojimi 10 % v roku 2013 je na dobrej ceste prispieť k tomuto záväzku," doplnil.
Európa je podľa neho lídrom v oblasti výroby elektriny z veterných zdrojov, až 43 % veterných turbín inštalovaných vo svete je vyrobených v Európe. "Aj keď Európa stratila prvenstvo vo výrobe solárnych panelov, kde ju nahradila Čína, Európa si stále zachováva prvenstvo v technologickom know-how pre vývoj a výrobu solárnych panelov," dodal Šefčovič.
