Brusel 22. februára (TASR) - Úspech slovenskej spoločnosti Eustream, a.s., ktorej sa podarilo získať významné granty Európskej únie (EÚ) v rámci podpory prioritných projektov energetickej infraštruktúry, znamená významný krok pre zaistenie diverzifikácie dodávok plynu v Európe. Uviedol podpredseda Európskej komisie pre energetickú úniu Maroš Šefčovič.

EÚ v rámci projektov na rok 2017 venuje 107,74 miliónov eur na dobudovanie slovensko-poľského plynového interkonektoru, na ktorom Eustream, a.s., pracuje s poľským partnerom Operator Gazociagow Przesylowych Gaz System, S.A. Ďalší milión eur získa slovenská spoločnosť na dopadovú štúdiu týkajúcu sa plynového potrubia medzi Bulharskom a Slovenskom, ktorý je známy ako projekt Eastring.


"Ide o pomerne významný príspevok k tomu, aby Slovensko bolo kvalitne prepojené s hlavnými energetickými magistrálami nielen z východu na západ, ale aj zo severu na juh," zhodnotil Šefčovič význam poľsko-slovenského interkonektoru. Dodal, že podpora EÚ pre tento projekt bola pozitívne prijatá aj na poľskej strane. Miliónová "injekcia" pre štúdiu o Eastringu zas podľa neho znamená, že v prípade tohto plynovodu Slovensko aj naďalej zostane dôležitým hráčom pri preprave plynu "na všetky svetové strany".

"Cieľom Eastringu je, aby bolo možné zabezpečiť prepravu či už nórskeho plynu pre juhovýchodnú Európu alebo kaspického plynu, ktorý by mal prísť cez Južný plynový koridor na Balkán a do strednej Európy," vysvetlil slovenský eurokomisár.

Šefčovič spresnil, že vďaka projektu Eastring by mal byť trh s plynom v Európe "oveľa likvidnejší" ako doteraz a jeho zámer je v súlade s energetickou politikou EÚ. Znamená to, že každá krajina z regiónu strednej a juhovýchodnej Európy by mala mať možnosť vybrať si od koho chce nakúpiť plyn a, samozrejme, za čo najvýhodnejšie ceny. Konkurenčný tlak na ceny má vytvoriť prístup každej z krajín tohto regiónu na najmenej troch rôznych dodávateľov plynu.

To podľa Šefčoviča Eastring môže naplniť, lebo nová plynovodná trasa sever-juh znamená napríklad prístup k nórskemu plynu, ale aj dostupnosť skvapalneného bridlicového plynu cez terminálny na skvapalnený plyn v litovskej Klajpede alebo cez nový terminál v poľskom prístave Swinoujscie. Šefčovič pripomenul, že poľská strana má záujem o priame potrubné prepojenie s Nórskom a chce posilniť spoluprácu s terminálom v Klajpede, čo poľsko-slovenskému interkonektoru dáva naozaj širší európsky význam.

V rovnakom duchu podľa neho treba vnímať aj plánovaný plynovod zo SR do Bulharska, lebo sa črtá jeho možnosť napojenia na bohaté kaspické zásoby plynu, ktoré začnú do Európy prúdiť pred rokom 2020. S výstavbou najväčšieho plynovodného projektu na svete sa už začalo a Šefčovič v tomto kontexte pripomenul výstavbu grécko-bulharského interkonektora, lebo Južný koridor pôjde aj cez grécke územie.

Okrem tohto zdroja spojenie s juhom má význam aj pre náleziská plynu v Stredozemnom mori a terminály na skvapalnený plyn v Grécku a Chorvátsku, čo podľa Šefčoviča umožní vďaka energetickému prepojeniu získať nášmu regiónu prístup k skvapalnenému plynu kdekoľvek zo sveta.