Európska komisia oznámila, že jej podpredseda pre energetickú úniu Maroš Šefčovič sa vo štvrtok zúčastní na ustanovujúcom zasadnutí Poradného výboru pre Južný koridor na prepravu plynu (SGC).
Autor TASR
Brusel 10. februára (TASR) - Európska komisia dnes oznámila, že jej podpredseda pre energetickú úniu Maroš Šefčovič sa vo štvrtok 12. februára zúčastní na ustanovujúcom zasadnutí Poradného výboru pre Južný koridor na prepravu plynu (SGC).
Zriadenie Poradného výboru je spoločnou iniciatívou Európskej komisie a Azerbajdžanu, na ktorej sa Šefčovič dohodol s azerbajdžanským prezidentom Iľhamom Alijevom v novembri 2014. Cieľom tohto orgánu je zabezpečiť realizáciu projektu SGC na politickej úrovni. Snahou Európskej únie je dobudovať a sfunkčniť Južný koridor na prepravu zemného plynu z nálezísk v Kaspickom mori do roku 2019 alebo 2020.
Na štvrtkovom stretnutí v Baku na ministerskej úrovni sa zúčastnia ministri z tranzitných krajín SGC - Gruzínsko, Turecko, Grécko, Taliansko, Albánsko a Bulharsko.
V súlade s Európskou energetickou bezpečnostnou stratégiou projekt Južný koridor na prepravu plynu zostáva kľúčový pre dosiahnutie spoločného európskeho cieľa zameraného na diverzifikáciu zdrojov a dodávateľov energie.
V prvej fáze (2019-2020) by prostredníctvom SGC malo prúdiť okolo 10 miliárd kubických metrov plynu do Európy. Z dlhodobého hľadiska však EÚ chce zvýšiť prepravný potenciál tejto vetvy. Do úvahy totiž prichádzajú nielen zásoby plynu v kaspickom regióne, ale aj na Blízkom východe a ložiská vo východnom Stredomorí.
Zriadenie Poradného výboru je spoločnou iniciatívou Európskej komisie a Azerbajdžanu, na ktorej sa Šefčovič dohodol s azerbajdžanským prezidentom Iľhamom Alijevom v novembri 2014. Cieľom tohto orgánu je zabezpečiť realizáciu projektu SGC na politickej úrovni. Snahou Európskej únie je dobudovať a sfunkčniť Južný koridor na prepravu zemného plynu z nálezísk v Kaspickom mori do roku 2019 alebo 2020.
Na štvrtkovom stretnutí v Baku na ministerskej úrovni sa zúčastnia ministri z tranzitných krajín SGC - Gruzínsko, Turecko, Grécko, Taliansko, Albánsko a Bulharsko.
V súlade s Európskou energetickou bezpečnostnou stratégiou projekt Južný koridor na prepravu plynu zostáva kľúčový pre dosiahnutie spoločného európskeho cieľa zameraného na diverzifikáciu zdrojov a dodávateľov energie.
V prvej fáze (2019-2020) by prostredníctvom SGC malo prúdiť okolo 10 miliárd kubických metrov plynu do Európy. Z dlhodobého hľadiska však EÚ chce zvýšiť prepravný potenciál tejto vetvy. Do úvahy totiž prichádzajú nielen zásoby plynu v kaspickom regióne, ale aj na Blízkom východe a ložiská vo východnom Stredomorí.