Brusel 15. januára (TASR) - Podpredseda Európskej komisie (EK) pre Energetickú úniu Maroš Šefčovič dnes v Bruseli prijal tureckého ministra pre európske záležitosti Volkana Bozkira, s ktorým rokoval aj o energetických otázkach, ktoré sú dôležité pre EÚ i Turecko.

Šefčovič v rozhovore pre TASR uviedol, že základom ich rozhovorov bola európsko-turecká spolupráca a migračná politika, kde hovorili o výsledkoch nedávnej návštevy prvého podpredsedu EK Fransa Timmermansa v Ankare. Šefčovič využil túto príležitosť a tureckého partnera informoval o svojej tohtotýždňovej návšteve na Cypre, kde sa stretol s oboma vyjednávačmi mierového procesu.

Rozhovorom však dominovala oblasť energetiky. Podľa Šefčoviča Turecko je dôležitý partner pre projekt Južného plynového koridoru, ktorý má zásobovať EÚ zemným plynom z Kaspického mora a Blízkeho východu.

"Chceli by sme zorganizovať ďalšie stretnutie Poradného výboru pre tento koridor. Vlani pred rokom bolo stretnutie v Baku. Je dobre pokračovať v pravidelných stretnutiach na úrovni predstaviteľov konzorcia a politických predstaviteľov všetkých krajín, cez ktoré tento koridor má prechádzať," opísal situáciu Šefčovič.

Podľa jeho slov nastal čas, aby zúčastnené strany zhodnotili dosiahnutý pokrok, identifikovali aktuálne problémy a konali tak, aby kaspický plyn mohol byť dopravený do Európy už pred rokom 2020.

Šefčovič spresnil, že projekt výstavby Južného koridoru s dĺžkou 3500 km, v odhadovanej hodnote 45 miliárd eur, už beží a možno hovoriť o pokroku. Bol svedkom otvorenia výstavby plynovodu na tureckej časti, v mestečku Kars. Azerbajdžanská strana dokončieva svoju časť príprav a potrebné rozhodnutia o vyrovnaní pozemkov, cez ktoré má plynovod smerovať, už padli v Taliansku a v Grécku.

"Zatiaľ je veľký optimizmus, že tento projekt bude dokončený podľa odsúhlaseného časového harmonogramu," dodal Šefčovič.

Slovenský eurokomisár uviedol, že Turecko, hoci je v súčasnosti poznačené vojnovými udalosťami v jeho susedstve, bude aj naďalej zohrávať úlohu kľúčového partnera pre EÚ, s veľkým vplyvom na energetickú bezpečnosť Európy.

Je to dané aj tým, že Turecko sa nachádza na strategickom území, v ktorého susedstve sú veľké náleziská uhľovodíkov - Kaspické more s hráčmi ako Azerbajdžan a Turkménsko, potom Irán a Irak, cez Čierne more plyn prúdi z Ruska a najnovšie sa črtajú sľubné náleziská plynu pri cyperskom a izraelskom pobreží.

"To, že Turecko rokuje o vstupe do EÚ, vytvára predpoklad, aby rokovania o energetickej infraštruktúre boli vedené z toho pohľadu, ako môže Turecko prispieť k energetickej bezpečnosti EÚ," skonštatoval Šefčovič.

V tejto súvislosti by podľa jeho slov bolo dobrou správou pre Európu politické zjednotenie Cypru, rozdeleného medzi grécku a tureckú komunitu. Bol by to pozitívny signál pre investorov, ktorí chcú pôsobiť v bezpečnom prostredí a pre EÚ by to bol prísľub pre diverzifikáciu zdrojov a prístup k novým bohatým náleziskám, kde je podľa prvých odhadov niekoľko tisíc miliárd kubíkov zemného plynu.