Pre platformu si musel prerozdeliť ostatné povinnosti v EK, nákupy plynu sú prioritou pre nadchádzajúcu jar.
Autor TASR
Brusel 23. januára (TASR) - Dohodnúť sa na spoločných nákupoch plynu pre Európanov znamená komunikovať a vyjednávať so všetkými stranami. Uviedol v rozhovore pre TASR podpredseda Európskej komisie (EK) Maroš Šefčovič, ktorý predsedá zasadnutia riadiaceho výboru Energetickej platformy EÚ.
Šefčovič pred týždňom viedol prvé zasadnutie výboru, ktorý má uľahčiť spoločné nákupy plynu pre členské krajiny eurobloku. Ďalšie zasadnutie je naplánované vo februári.
Slovenský eurokomisár spresnil, že šéfka EK Ursula von der Leyenová ho poverila agendou spoločných nákupov plynu vzhľadom na jeho predošlé skúsenosti pri budovaní energetickej únie a aj preto, lebo v tom čase ním vedené sprostredkovateľské rokovania o plyne medzi Ruskom a Ukrajinou boli úspešné.
"Bol som poverený, aby som túto energetickú platformu naštartoval, aby začala fungovať od štruktúry, na akej sa dohodneme, až po uzatváranie kontraktov," uviedol.
Spresnil, že to znamená komunikáciu smerom dovnútra euroinštitúcií, komunikáciu s členskými krajinami, s podnikateľským sektorom a s dodávateľmi. To všetko spadá pod túto platformu.
"Je to obrovská úloha, za ktorú nesiem politickú zodpovednosť," vysvetlil.
Pre platformu si musel prerozdeliť ostatné povinnosti v EK, nákupy plynu sú prioritou pre nadchádzajúcu jar. Chce všetko nastaviť tak, aby koncom marca alebo začiatkom apríla bolo jasné, za akých podmienok bude možné spoločne nakúpiť plyn pre všetky podnikateľské subjekty z EÚ, ktoré to budú chcieť prostredníctvom platformy.
Dodal, že v praxi by to malo prebehnúť formou jedného alebo viacerých konzorcií, ktoré združia záujmy viacerých firiem a dohodnú sa lepšie podmienky pre dodávateľov, ako aj odberateľov z konzorcia.
"Vieme, že pre malé a stredné krajiny, ako aj pre malé a stredné podniky nie je ľahké čeliť svetovej konkurencii, kde sa neraz vyžadujú platby vopred a veľká likvidita. Chceme nájsť mechanizmus, ktorý umožní aj firmám z malých a stredných krajín byť aktívnymi účastníkmi, aby mali rovnako výhodné ceny ako veľké firmy z veľkých krajín," spresnil.
Podľa neho EÚ chce pracovať pre všetkých a pre všetky firmy. To bude úlohou eurokomisie, aby vytvorila rámcové možnosti pre férový prístup voči všetkým európskym spotrebiteľom, a cez silu spoločného trhu tlačila na čo najnižšie ceny dodávok plynu do Európy.
Šefčovič vysvetlil, že snahou EK na nadchádzajúcu vykurovaciu sezónu 2023/2024 je mať zásobníky plynu naplnené na 80 až 90 % koncom októbra alebo v polovici novembra. Tvorba zásob sa odvíja aj podľa počasia, bežne sa zásobníky začínajú dopĺňať po skončení sa vykurovacej sezóny. Doterajší priebeh zimy v Európe bol miernejší a dovolil členským štátom dopĺňať zásoby plynu aj počas vykurovacej sezóny.
"Zo strany eurokomisie bude aj tento rok vyvíjaný politický tlak na členské krajiny, aby boli dobre pripravené na budúcu zimu. To je jedna veľká téma - zaistiť energetickú bezpečnosť. Druhá veľká téma je, aby sme plyn mali za adekvátne ceny," uviedol Šefčovič. A dodal, že EÚ nechce, aby pre veľké vplyvy cien energií trpela ekonomika a domácnosti a aby európske firmy z toho dôvodu zvažovali odchod z EÚ, aby Európa aj v budúcnosti zostala silnou priemyselnou veľmocou.
(spravodajca TASR Jaromír Novak) tur
Šefčovič pred týždňom viedol prvé zasadnutie výboru, ktorý má uľahčiť spoločné nákupy plynu pre členské krajiny eurobloku. Ďalšie zasadnutie je naplánované vo februári.
Slovenský eurokomisár spresnil, že šéfka EK Ursula von der Leyenová ho poverila agendou spoločných nákupov plynu vzhľadom na jeho predošlé skúsenosti pri budovaní energetickej únie a aj preto, lebo v tom čase ním vedené sprostredkovateľské rokovania o plyne medzi Ruskom a Ukrajinou boli úspešné.
"Bol som poverený, aby som túto energetickú platformu naštartoval, aby začala fungovať od štruktúry, na akej sa dohodneme, až po uzatváranie kontraktov," uviedol.
Spresnil, že to znamená komunikáciu smerom dovnútra euroinštitúcií, komunikáciu s členskými krajinami, s podnikateľským sektorom a s dodávateľmi. To všetko spadá pod túto platformu.
"Je to obrovská úloha, za ktorú nesiem politickú zodpovednosť," vysvetlil.
Pre platformu si musel prerozdeliť ostatné povinnosti v EK, nákupy plynu sú prioritou pre nadchádzajúcu jar. Chce všetko nastaviť tak, aby koncom marca alebo začiatkom apríla bolo jasné, za akých podmienok bude možné spoločne nakúpiť plyn pre všetky podnikateľské subjekty z EÚ, ktoré to budú chcieť prostredníctvom platformy.
Dodal, že v praxi by to malo prebehnúť formou jedného alebo viacerých konzorcií, ktoré združia záujmy viacerých firiem a dohodnú sa lepšie podmienky pre dodávateľov, ako aj odberateľov z konzorcia.
"Vieme, že pre malé a stredné krajiny, ako aj pre malé a stredné podniky nie je ľahké čeliť svetovej konkurencii, kde sa neraz vyžadujú platby vopred a veľká likvidita. Chceme nájsť mechanizmus, ktorý umožní aj firmám z malých a stredných krajín byť aktívnymi účastníkmi, aby mali rovnako výhodné ceny ako veľké firmy z veľkých krajín," spresnil.
Podľa neho EÚ chce pracovať pre všetkých a pre všetky firmy. To bude úlohou eurokomisie, aby vytvorila rámcové možnosti pre férový prístup voči všetkým európskym spotrebiteľom, a cez silu spoločného trhu tlačila na čo najnižšie ceny dodávok plynu do Európy.
Šefčovič vysvetlil, že snahou EK na nadchádzajúcu vykurovaciu sezónu 2023/2024 je mať zásobníky plynu naplnené na 80 až 90 % koncom októbra alebo v polovici novembra. Tvorba zásob sa odvíja aj podľa počasia, bežne sa zásobníky začínajú dopĺňať po skončení sa vykurovacej sezóny. Doterajší priebeh zimy v Európe bol miernejší a dovolil členským štátom dopĺňať zásoby plynu aj počas vykurovacej sezóny.
"Zo strany eurokomisie bude aj tento rok vyvíjaný politický tlak na členské krajiny, aby boli dobre pripravené na budúcu zimu. To je jedna veľká téma - zaistiť energetickú bezpečnosť. Druhá veľká téma je, aby sme plyn mali za adekvátne ceny," uviedol Šefčovič. A dodal, že EÚ nechce, aby pre veľké vplyvy cien energií trpela ekonomika a domácnosti a aby európske firmy z toho dôvodu zvažovali odchod z EÚ, aby Európa aj v budúcnosti zostala silnou priemyselnou veľmocou.
(spravodajca TASR Jaromír Novak) tur