Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Predseda SZPM, Pastorek, pripomenul, že až tri štvrtiny všetkých maštalí, v ktorých chovajú slovenskí prvovýrobcovia mlieka hovädzí dobytok, pochádza z obdobia od roku 1950 do roku 1990.
Autor TASR
Bratislava 5. novembra (TASR) - Investičný dlh slovenskej prvovýroby mlieka na Slovensku je obrovský. Uviedol to Slovenský zväz prvovýrobcov mlieka (SZPM) v súvislosti s novou povinnosťou, ktorú plánuje zaviesť Ministerstvo životného prostredia (MŽP) SR prostredníctvom novely vyhlášky číslo 200 z roku 2018. Podľa nej má dôjsť k povinnému prestrešeniu hnojísk. To podľa SZPM so sebou prinesie ďalšie náklady, na ktoré prvovýrobcovia nemajú peniaze.
"Je viac než jasné, že ak by uvedená vyhláška vstúpila do platnosti, zlikvidovala by aj tých posledných prvovýrobcov mlieka. Ide pritom o povinnosť, ktorú nemajú chovatelia v iných krajinách EÚ. Ide o krok, ktorý chce vláda SR spraviť nad rámec európskej legislatívy. Je to tiež ďalší krok, ktorý stavia slovenských prvovýrobcov mlieka do nevýhody oproti zahraničným chovateľom. Naše straty sa tak oproti nim ešte prehĺbia, čím sa zhorší aj naša konkurencieschopnosť oproti zahraničnému mlieku," vysvetlil Alexander Pastorek, predseda SZPM.
Slovenský zväz prvovýrobcov mlieka preto žiada vládu SR, aby namiesto "hádzania polien pod nohy" slovenským chovateľom podala pomocnú ruku aj v podobe možnosti čerpať peniaze na investície do infraštruktúry. Takáto výzva sa medzi chovateľmi očakáva. SZPM preto verí, že sa pri jej vyhlásení nezabudne ani na chovateľov dojníc, ktorí aj v období pandémie za dodržania prísnych hygienických podmienok produkujú mlieko hlavne pre spotrebiteľov na slovenskom trhu.
Pastorek pripomenul, že až tri štvrtiny všetkých maštalí, v ktorých chovajú slovenskí prvovýrobcovia mlieka hovädzí dobytok, pochádza z obdobia od roku 1950 do roku 1990. "Mnohé z nich majú teda až 70 rokov. Vek ustajňovacích priestorov sa podpisuje nielen pod ich technický stav, ale hlavne ovplyvňuje životné podmienky zvierat, čo priamo súvisí aj s ich úžitkovosťou. So starými maštaľami a technológiami nevieme konkurovať našim európskym kolegom," priblížil Pastorek,
Na mnohých hospodárskych dvoroch je podľa Pastoreka na prvý pohľad viditeľný obrovský investičný dlh, ktorý z dôvodu chýbajúcich finančných zdrojov narastá. Dotýka sa to najmä stavieb, ale zastarané sú aj objekty pre dojaciu techniku, dojacie zariadenia alebo kŕmne technológie.
"Sektor prvovýroby mlieka má za sebou niekoľko kríz, z ktorých sa spamätáva pomerne ťažko. Nie je to tak dávno, čo sme zažehnali ostatnú mliečnu krízu, počas ktorej sa počet chovateľov aj zvierat výrazne znížil. Aj v súčasnosti, pri rastúcich nákladoch na energie, dezinfekciu aj mzdy, je výroba mlieka pre väčšinu chovateľov stratová," zdôraznil Pastorek.
Upozornil, že podľa analýzy SZPM dosahuje potreba investícií na zabezpečenie konkurencieschopnosti slovenského sektoru prvovýroby mlieka objem zhruba 300 miliónov eur. Tieto prostriedky by pokryli náklady na ustajňovacie priestory, objekty pre dojacie technológie, vybavenie dojární, kŕmne technológie či stavby na skladovanie krmív a krmovín.
"Chovatelia hovädzieho dobytka peniaze v minulých rokoch na modernizáciu maštalí a technológií nemali a, bohužiaľ, nemajú ich dodnes. Treba pripomenúť, že medzi rokmi 2014 a 2020 sme sa dočkali len jedinej výzvy na modernizáciu poľnohospodárskych podnikov z európskych zdrojov," dodal Pastorek.
"Je viac než jasné, že ak by uvedená vyhláška vstúpila do platnosti, zlikvidovala by aj tých posledných prvovýrobcov mlieka. Ide pritom o povinnosť, ktorú nemajú chovatelia v iných krajinách EÚ. Ide o krok, ktorý chce vláda SR spraviť nad rámec európskej legislatívy. Je to tiež ďalší krok, ktorý stavia slovenských prvovýrobcov mlieka do nevýhody oproti zahraničným chovateľom. Naše straty sa tak oproti nim ešte prehĺbia, čím sa zhorší aj naša konkurencieschopnosť oproti zahraničnému mlieku," vysvetlil Alexander Pastorek, predseda SZPM.
Slovenský zväz prvovýrobcov mlieka preto žiada vládu SR, aby namiesto "hádzania polien pod nohy" slovenským chovateľom podala pomocnú ruku aj v podobe možnosti čerpať peniaze na investície do infraštruktúry. Takáto výzva sa medzi chovateľmi očakáva. SZPM preto verí, že sa pri jej vyhlásení nezabudne ani na chovateľov dojníc, ktorí aj v období pandémie za dodržania prísnych hygienických podmienok produkujú mlieko hlavne pre spotrebiteľov na slovenskom trhu.
Pastorek pripomenul, že až tri štvrtiny všetkých maštalí, v ktorých chovajú slovenskí prvovýrobcovia mlieka hovädzí dobytok, pochádza z obdobia od roku 1950 do roku 1990. "Mnohé z nich majú teda až 70 rokov. Vek ustajňovacích priestorov sa podpisuje nielen pod ich technický stav, ale hlavne ovplyvňuje životné podmienky zvierat, čo priamo súvisí aj s ich úžitkovosťou. So starými maštaľami a technológiami nevieme konkurovať našim európskym kolegom," priblížil Pastorek,
Na mnohých hospodárskych dvoroch je podľa Pastoreka na prvý pohľad viditeľný obrovský investičný dlh, ktorý z dôvodu chýbajúcich finančných zdrojov narastá. Dotýka sa to najmä stavieb, ale zastarané sú aj objekty pre dojaciu techniku, dojacie zariadenia alebo kŕmne technológie.
"Sektor prvovýroby mlieka má za sebou niekoľko kríz, z ktorých sa spamätáva pomerne ťažko. Nie je to tak dávno, čo sme zažehnali ostatnú mliečnu krízu, počas ktorej sa počet chovateľov aj zvierat výrazne znížil. Aj v súčasnosti, pri rastúcich nákladoch na energie, dezinfekciu aj mzdy, je výroba mlieka pre väčšinu chovateľov stratová," zdôraznil Pastorek.
Upozornil, že podľa analýzy SZPM dosahuje potreba investícií na zabezpečenie konkurencieschopnosti slovenského sektoru prvovýroby mlieka objem zhruba 300 miliónov eur. Tieto prostriedky by pokryli náklady na ustajňovacie priestory, objekty pre dojacie technológie, vybavenie dojární, kŕmne technológie či stavby na skladovanie krmív a krmovín.
"Chovatelia hovädzieho dobytka peniaze v minulých rokoch na modernizáciu maštalí a technológií nemali a, bohužiaľ, nemajú ich dodnes. Treba pripomenúť, že medzi rokmi 2014 a 2020 sme sa dočkali len jedinej výzvy na modernizáciu poľnohospodárskych podnikov z európskych zdrojov," dodal Pastorek.
