Chce tak prilákať predovšetkým ruských investorov.
Autor TASR
Tiraspol/Moskva 11. februára (TASR) - Separatistická Podnesterská republika legalizovala na svojom území ťažbu kryptomien, čo vyžaduje náročné hardvérové zázemie. Chce tak prilákať predovšetkým ruských investorov.
"Poradili sme sa s odborníkmi na technológie a tí nám povedali, že potrebujeme legislatívu a technologické zázemie. Tak teraz máme zákon," povedal moskovskému denníku Kommersant podnesterský prezident Vadim Krasnoseľskij. Ten počíta s vytvorením slobodných ekonomických zón, ktorých rezidenti ani nebudú musieť registrovať v republike právnickú osobu. Zákon im tiež dovoľuje bezcolný dovoz a vývoz všetkého zariadenia. V dokumente sa tiež píše, že cena elektriny môže byť pre rezidentov zón nižšia ako pre ostatných spotrebiteľov.
Tá je pre ťažbu kryptomien kľúčová, zariadenia na ťažbu majú obrovskú spotrebu. Preto je ťažba v Rusku sústredená hlavne do oblasti východnej Sibíri, kde je lacná elektrina z vodných elektrární a klimatické podmienky zároveň znižujú náklady na chladenie strojov. Lenže v Rusku nie je jasný právny rámec. V súčasnej dobe sa ťažiari pohybujú v šedej zóne a nie je vylúčené, že proti nim úrady zasiahnu.
"S elektrinou nemáme problém, my elektrinu vyvážame," tvrdí Vadim Krasnoseľskij. V neuznanej republike funguje vodná elektráreň v meste Dubosari, tri menšie tepelné elektrárne v hlavnom meste Tiraspole a plynová elektráreň, patriaca ruskému štátnemu koncernu Rao Jes. Podnestersko za spotrebovaný plyn neplatí, Gazprom zapisuje dlh na účet moldavského štátu. Ruský koncern argumentuje, že ak Kišiňov tvrdí, že Podnestersko je súčasťou Moldavska, musí platiť aj za odobratý plyn. Od 90. rokov už dlh dosiahol vyše šesť miliárd USD (4,89 miliardy eur).
Vadim Krasnoseľskij však tvrdí, že pre ťažbu kryptomien sa bude používať plyn, ktorý neuznaná republika dostáva za tranzit cez svoje územie. To je plyn v hodnote 20 miliónov USD ročne.
"Poradili sme sa s odborníkmi na technológie a tí nám povedali, že potrebujeme legislatívu a technologické zázemie. Tak teraz máme zákon," povedal moskovskému denníku Kommersant podnesterský prezident Vadim Krasnoseľskij. Ten počíta s vytvorením slobodných ekonomických zón, ktorých rezidenti ani nebudú musieť registrovať v republike právnickú osobu. Zákon im tiež dovoľuje bezcolný dovoz a vývoz všetkého zariadenia. V dokumente sa tiež píše, že cena elektriny môže byť pre rezidentov zón nižšia ako pre ostatných spotrebiteľov.
Tá je pre ťažbu kryptomien kľúčová, zariadenia na ťažbu majú obrovskú spotrebu. Preto je ťažba v Rusku sústredená hlavne do oblasti východnej Sibíri, kde je lacná elektrina z vodných elektrární a klimatické podmienky zároveň znižujú náklady na chladenie strojov. Lenže v Rusku nie je jasný právny rámec. V súčasnej dobe sa ťažiari pohybujú v šedej zóne a nie je vylúčené, že proti nim úrady zasiahnu.
"S elektrinou nemáme problém, my elektrinu vyvážame," tvrdí Vadim Krasnoseľskij. V neuznanej republike funguje vodná elektráreň v meste Dubosari, tri menšie tepelné elektrárne v hlavnom meste Tiraspole a plynová elektráreň, patriaca ruskému štátnemu koncernu Rao Jes. Podnestersko za spotrebovaný plyn neplatí, Gazprom zapisuje dlh na účet moldavského štátu. Ruský koncern argumentuje, že ak Kišiňov tvrdí, že Podnestersko je súčasťou Moldavska, musí platiť aj za odobratý plyn. Od 90. rokov už dlh dosiahol vyše šesť miliárd USD (4,89 miliardy eur).
Vadim Krasnoseľskij však tvrdí, že pre ťažbu kryptomien sa bude používať plyn, ktorý neuznaná republika dostáva za tranzit cez svoje územie. To je plyn v hodnote 20 miliónov USD ročne.