Londýn 29. júla (TASR) - V posledných pár rokoch sa Európa prebrodila cez úskalia dlhovej krízy. Ale september sa črtá ako kľúčový mesiac, v ktorom sa rozhodne o "udržaní alebo páde" spoločnej meny. Politici však majú k dispozícii zúfalo málo manévrovacieho priestoru. Uviedla to agentúra Reuters v komentári k vývoju situácie v eurozóne.

V septembri rozhodne nemecký ústavný súd o sťažnosti odporcov Európskeho mechanizmu pre stabilitu (EMS), ktorí tvrdia, že trvalý euroval je protiústavný. V Holandsku sa vo voľbách očakáva hlasovanie proti finančnej pomoci a Grécko sa bude usilovať vyrokúvať určitú zmenu podmienok pre svoju pomoc. Bude sa rozhodovať aj o tom, či daňoví poplatníci utrpia obrovské straty zo štátnych pôžičiek Grécku.

Navyše, eurozóna musí prísť na to, ako pomôcť jej novým rozkývaným členom - Španielsku a Taliansku; alebo čo urobí, ak sa niektorí z nich začne šmýkať po naklonenej rovine.

Nemenovaný diplomat tento týždeň uviedol, že problematikou EÚ sa zaoberá už 20 rokov, ale veci ešte nikdy neboli v takom stave ako teraz. Zapochyboval o tom, či sa podarí stabilizovať situáciu a nájsť z nej správne východisko.

Od vypuknutia krízy v januári 2010 zachraňovala eurozóna len malé ryby ako Grécko, Portugalsko a Írsko, ktoré stratili schopnosť financovať rozpočtové deficity a získavať úvery na finančných trhoch za prijateľné sadzby.

Teraz sa však do nebezpečného pásma dostali oveľa väčšie ekonomiky a politici musia zvažovať čoraz radikálnejšie riešenia.

Ak by stratilo schopnosť refinancovať sa na trhoch Španielsko, štvrtá najväčšia ekonomika eurozóny a 12. na svete, pozornosť by sa presunula na Taliansko, ktoré má v eurozóne tretiu najsilnejšiu ekonomiku, je členom skupiny G7, v ktorej sú združené najbohatšie krajiny sveta.

Úver pre Španielsko by pravdepodobne musel dosiahnuť dvojnásobok sumy, ktorú dostali spolu Gréci, Portugalčania a Íri. A talianska ekonomika je dvakrát taká silná ako španielska.

Diplomat uviedol, že doteraz sa darilo udržiavať potápajúce sa krajiny nad vodou, ale teraz už pomaly sily na to nestačia.

Situáciu sťažuje aj to, že Grécko silno zaostáva v reformách, ktoré by zlepšili jeho financie a ekonomiku. Preto bude asi potrebovať od eurozóny viac času, viac peňazí a väčšiu redukciu svojho dlhu.

Ak sa grécky dlh stane neudržateľným, krajina možno bude nútená opustiť eurozónu, čo vyvolá šokovú vlnu na všetkých finančných trhoch a v európskej ekonomike.

V septembri je kľúčovým dňom jeho 12. deň. Nemecký ústavný súd oznámi svoj výrok k EMS a o jeho súlade či nesúlade s nemeckou ústavou.

Pozitívny výrok je pre Nemecko životne dôležitý. Nemecko sa má na trvalom eurovale disponujúcom 500 miliardami eur podieľať najviac. Ak by bolo rozhodnutie nepriaznivé, eurozóna by bola bezmocná, bez neho by nemohla ochrániť Španielsko a Taliansko.

V ten istý deň sa uskutočnia parlamentné voľby v Holandsku. Holandskí voliči môžu skomplikovať rozhovory o prehodnotení druhého balíka pomoci Grécku. Ten musí byť takisto odsúhlasený v tom istom mesiaci.

Ak by sa súhlasilo so zmiernením úsporného programu Grécku a lehota by sa predĺžila o dva roky, krajina bude dodatočne potrebovať ďalšiu pomoc navyše v rozsahu 20 až 50 miliárd eur. Ale ochota požičiavať Grécku sa už začala znižovať.

Súkromní veritelia už prišli o veľkú časť požičaných peňazí Aténam a teraz niečo podobné čaká aj vlády eurozóny, ktoré im takisto pomohli. Peter Vanden Huote, ktorý je hlavným ekonómom banky ING, povedal, že možno budú musieť súhlasiť s odpisom až polovice poskytnutej sumy. Pokiaľ by k tomu došlo, zrejme len pod podmienkou, že budú od Atén žiadať dôsledne realizovať reformy a vzdanie sa časti suverenity.

Situácia sa stane jasnejšou koncom augusta, keď misia Medzinárodného menového fondu, Európskej centrálnej banky a Európskej komisie zverejní novú správu o plnení úsporných opatrení, ku ktorému sa Grécko zaviazalo, aby dosiahlo pomoc.