SEVA navrhla niekoľko lokalít vhodných na výstavbu takýchto nabíjacích hubov.
Autor TASR
Bratislava 21. mája (TASR) - Štát by mal viac komunikovať so súkromným sektorom o rozvoji siete nabíjacích staníc pre elektrické kamióny a na Slovensku by sme sa mali začať vážne zaoberať stratégiou budovania tejto kritickej infraštruktúry. Nie je to len preto, aby sme splnili požiadavky EÚ. Dôležité je, aby boli rýchlonabíjacie stanice v blízkosti diaľnic dostupné pre slovenských dopravcov, ktorí v najbližších rokoch zaradia nákladné vozidlá s elektrickým pohonom do svojich vozových parkov, upozornila v utorok Slovenská asociácia pre elektromobilitu (SEVA).
Nariadenie EÚ o infraštruktúre pre alternatívne palivá (AFIR), ktoré vstúpilo do platnosti 14. apríla tohto roka, stanovuje ciele v oblasti budovania nabíjacích staníc aj pre ťažké úžitkové vozidlá. "Niektoré krajiny už majú plán, ako podmienky vyplývajúce z nariadenia zabezpečiť nielen pre osobné, ale aj pre ťažké úžitkové vozidlá. Môžeme sa inšpirovať napríklad v Nemecku alebo aj v susednom Poľsku, ktoré sa o osud 'svojich' kamionistov chystá naozaj príkladne postarať," uviedol riaditeľ SEVA Patrik Križanský.
Generálny sekretár Asociácie priemyselných zväzov a dopravy (APZD) Andrej Lasz doplnil, že súkromný sektor nežiada štát, aby tieto nabíjacie stanice priamo staval, no musí zabezpečiť pripojenie vytypovaných vhodných lokalít do distribučnej elektrickej siete. Následne treba nastaviť podmienky na prevádzku takýchto nabíjacích parkov a realizovať transparentné výberové konanie na koncesionárov. "Práve toto je spôsob, ako efektívnejšie a rýchlejšie rozširovať sieť nabíjačiek," uviedol Lasz.
Dôležité podľa APZD je už v súčasnosti prihliadať na požiadavky po roku 2030 alebo aj neskôr. Pokiaľ by Slovensko postavilo nabíjacie stanice každých 120 kilometrov, čo je najväčšia prípustná vzdialenosť, tak o pár rokov by muselo uprostred tejto vzdialenosti postaviť ďalší nabíjací park. "Na druhej strane, ak by sme už dnes počítali s tým, že nabíjacie huby budú rozmiestnené vo vzdialenosti 80 km, čo je požiadavka do roku 2030, v súčte by ich mohlo byť na území Slovenska menej," upozornil Lasz.
SEVA navrhla niekoľko lokalít vhodných na výstavbu takýchto nabíjacích hubov. Prvým navrhovaným miestom je Bratislava, kde by bolo vhodné vytvoriť nabíjací hub pre obidva smery jazdy s celkovým výkonom najmenej 2800 kilowatt (kW) a minimálne dvomi nabíjacími bodmi s výkonom aspoň 350 kW. Tento hub by pokryl úseky D2 smerom k štátnej hranici s Českou republikou, úsek D1 približne po Beckov a úsek R1 od križovatky Trnava po odpočívadlo Beladice. Tieto úseky budú považované za pokryté len vtedy, ak budú v Beckove a Beladiciach vybudované ďalšie nabíjacie stanice.
Ďalší navrhovaný obojsmerný hub s identickými parametrami na diaľnici D1 by mohol byť umiestnený v Turanoch a zabezpečil by pokrytie úsekov D1 v oboch smeroch a cesty prvej triedy smerom na Žiar nad Hronom a ďalej k hubu Beladice. Ďalšie by mohli vzniknúť v lokalitách Svit a Kriváň - všetky s minimálnym výkonom 2800 kW a dvomi bodmi nad 350 kW. Nakoniec, nabíjací park v Košiciach by pokryl nielen zvyšok diaľnice D1, ale aj veľkú časť južnej trasy v smere na Kriváň.
Nariadenie EÚ o infraštruktúre pre alternatívne palivá (AFIR), ktoré vstúpilo do platnosti 14. apríla tohto roka, stanovuje ciele v oblasti budovania nabíjacích staníc aj pre ťažké úžitkové vozidlá. "Niektoré krajiny už majú plán, ako podmienky vyplývajúce z nariadenia zabezpečiť nielen pre osobné, ale aj pre ťažké úžitkové vozidlá. Môžeme sa inšpirovať napríklad v Nemecku alebo aj v susednom Poľsku, ktoré sa o osud 'svojich' kamionistov chystá naozaj príkladne postarať," uviedol riaditeľ SEVA Patrik Križanský.
Generálny sekretár Asociácie priemyselných zväzov a dopravy (APZD) Andrej Lasz doplnil, že súkromný sektor nežiada štát, aby tieto nabíjacie stanice priamo staval, no musí zabezpečiť pripojenie vytypovaných vhodných lokalít do distribučnej elektrickej siete. Následne treba nastaviť podmienky na prevádzku takýchto nabíjacích parkov a realizovať transparentné výberové konanie na koncesionárov. "Práve toto je spôsob, ako efektívnejšie a rýchlejšie rozširovať sieť nabíjačiek," uviedol Lasz.
Dôležité podľa APZD je už v súčasnosti prihliadať na požiadavky po roku 2030 alebo aj neskôr. Pokiaľ by Slovensko postavilo nabíjacie stanice každých 120 kilometrov, čo je najväčšia prípustná vzdialenosť, tak o pár rokov by muselo uprostred tejto vzdialenosti postaviť ďalší nabíjací park. "Na druhej strane, ak by sme už dnes počítali s tým, že nabíjacie huby budú rozmiestnené vo vzdialenosti 80 km, čo je požiadavka do roku 2030, v súčte by ich mohlo byť na území Slovenska menej," upozornil Lasz.
SEVA navrhla niekoľko lokalít vhodných na výstavbu takýchto nabíjacích hubov. Prvým navrhovaným miestom je Bratislava, kde by bolo vhodné vytvoriť nabíjací hub pre obidva smery jazdy s celkovým výkonom najmenej 2800 kilowatt (kW) a minimálne dvomi nabíjacími bodmi s výkonom aspoň 350 kW. Tento hub by pokryl úseky D2 smerom k štátnej hranici s Českou republikou, úsek D1 približne po Beckov a úsek R1 od križovatky Trnava po odpočívadlo Beladice. Tieto úseky budú považované za pokryté len vtedy, ak budú v Beckove a Beladiciach vybudované ďalšie nabíjacie stanice.
Ďalší navrhovaný obojsmerný hub s identickými parametrami na diaľnici D1 by mohol byť umiestnený v Turanoch a zabezpečil by pokrytie úsekov D1 v oboch smeroch a cesty prvej triedy smerom na Žiar nad Hronom a ďalej k hubu Beladice. Ďalšie by mohli vzniknúť v lokalitách Svit a Kriváň - všetky s minimálnym výkonom 2800 kW a dvomi bodmi nad 350 kW. Nakoniec, nabíjací park v Košiciach by pokryl nielen zvyšok diaľnice D1, ale aj veľkú časť južnej trasy v smere na Kriváň.