Bratislava 23. mája (TASR) – Slovensko by sa po skončení krízy spôsobenej pandémiou nového koronavírusu malo zamerať na rýchlejší rozvoj elektromobility. Podpora výroby elektromobilov a rozvoja nabíjacích staníc by totiž mohla pomôcť rýchlejšie naštartovať ekonomiku a aj domáce inovácie. Zároveň elektrifikácia dopravy prispeje k zníženiu emisií a spomaleniu zmeny klímy, ktorá je zo strednodobého hľadiska ešte väčšou hrozbou ako pandémia, upozornila Slovenská asociácia pre elektromobilitu (SEVA).

"Je absolútne nevyhnutné začať poctivo podporovať domáce inovácie a pridanú hodnotu v automobilovom priemysle a mobilite," upozornil riaditeľ SEVA Patrik Križanský. Napriek prítomnosti moderných automobilových fabrík má Slovensko iba niekoľko výskumných a vývojových centier, hoci je automobilový priemysel v politikách definovaný ako priorita ekonomiky. "Okrem štandardného zaostávania za inováciami zo západnej Európy nás v tejto oblasti predbehli už aj susedia z V4," zdôraznil Križanský.

Elektrifikácia dopravy poskytuje príležitosti pre energetiku, a preto by Slovensko podľa Križanského malo tieto dva sektory začať prepájať. Elektrické autá totiž môžu podporiť stabilitu a bezpečnosť energetickej sústavy. V súčasnosti napríklad pri slnečných veterných dňoch dochádza k prebytku výroby elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov, ktorý krátkodobo stláča jej ceny až do záporných hodnôt a zvyšuje nároky na prevádzkovateľov energetických prenosových sietí. "Pri správnom nastavení sa stanú elektrické autá pre novú energetiku veľkým prínosom, ktorý vysoko prevýši náklady spojené s budovaním nabíjacej infraštruktúry," myslí si Križanský.

Veľkou prekážkou rozvoja elektromobility a nabíjacej infraštruktúry je podľa SEVA zlé nastavenie taríf v energetike, ktoré nie je prispôsobené špecifickosti nabíjania. Problémom sú najmä vysoké fixné poplatky pri pripojení na vysoké napätie. Pri pripojení nabíjacích staníc na lacnejšie nízkonapäťové rozvody zasa chýba dostatočná kapacita siete.

SEVA zdôraznila ekologickú stránku rozvoja elektromobility, najmä v súvislosti so súčasnou krízou spôsobenou pandémiou ochorenia COVID-19. Klimatická zmena je podľa asociácie zo strednodobého hľadiska ešte väčšou hrozbou ako pandémia, aj keď má inú mieru vnímania urgencie. "Pandémiu je možné po určitom čase potlačiť, zmenená klíma však s nami zostane minimálne niekoľko desaťročí. Z pohľadu škôd na ekonomike bude pritom oproti pandémii absolútne devastačnou," upozornil Križanský.

Hoci je v súčasnosti prioritou boj s pandémiou a jej ekonomickými dôsledkami, nemal by byť podľa asociácie tento cieľ zámienkou na znižovanie alebo odďaľovanie dosahovania strednodobých a dlhodobých cieľov prechodu na zelenú ekonomiku. "Je potrebné veľmi pozorne sledovať štúdie o tom, že jedným z rizikových faktorov pri rýchlom šírení vírusu je znečistenie ovzdušia. Ak sa tieto závery vierohodne potvrdia, mali by sa dostatočne zohľadniť pri formovaní hospodárskej politiky v Európe aj u nás," dodal Križanský.