Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Podľa Košťála nie je možné, aby sa stavitelia nepodieľali na verejných investíciách. Zákon však jednoznačne nestanovuje povinnosť samospráv poplatok využiť na rozvoj verejných priestorov.
Autor TASR
Bratislava 29. októbra (TASR) – Kvalitu zákona o miestnom poplatku za rozvoj determinuje spôsob jeho prijatia, keď namiesto odbornej diskusie sa zvolilo politické riešenie. A to predurčuje i zavádzanie zákona do praxe. Myslí si to riaditeľ Inštitútu pre dobre spravovanú spoločnosť (SGI) Ctibor Košťál.
Šéf mimovládnej organizácie nechce spochybňovať potrebu riešenia vzniknutej situácie prostredníctvom spoplatnenia stavebnej činnosti a viazania takéhoto príjmu na rozvoj obce. "Nie je možné, aby sa stavitelia nijakým spôsobom nepodieľali na verejných investíciách, ktoré sú nevyhnutné po realizácii ich výstavby, napríklad potrebu rozšírenia škôlok, ciest či ihrísk po výstavbe bytového komplexu. Na druhej strane však zákon jednoznačne nestanovuje povinnosť samospráv tento poplatok využiť na rozvoj verejných priestorov v súvislosti s výstavbou," upozornil Košťál. "Prijaté riešenie pripomína skôr daň ako poplatok za rozvoj," dodal.
Zákon podľa jeho názoru len vágne stanovuje mantinely využitia príjmov z poplatku, upozorňuje pritom, že takto získané zdroje môžu byť použité trebárs aj na výstavbu tribúny na futbalovom štadióne. "Na to, aby príjmy z poplatku plnili rozvojovú funkciu je potrebné novelizovať zákon tak, aby samosprávy mali povinnosť vrátiť príjem z poplatku do konkrétnych lokalít zasiahnutých výstavbou," zdôraznil Košťál.
Poukázal tiež na to, že niektoré výnimky v zákone nie sú v súlade s cieľom legislatívnej úpravy. "Minimálnym spôsobom reguluje výstavbu satelitov, ktorá je takisto záťažou z hľadiska investícií do verejných služieb," spresnil.
V prípade zamýšľaného protikorupčného efektu daného zákona Košťál uznáva, že právnou úpravou došlo k legalizácii dovtedy málo postihovanej činnosti výberu "výpalného" od staviteľov, no poznamenáva, že napríklad pri rodinných domoch sa stav nijakým spôsobom nezmenil. "Starostovia budú môcť aj naďalej tlačiť na drobných staviteľov, aby prispeli na rozvoj, aj keď podľa zákona na to nemajú právo," upozornil Koštál.
V rámci účinnosti a efektu zákona bude podľa neho dôležitou samotná aplikačná prax, ako budú samosprávy poplatky zavádzať, vyberať a aké verejné investície budú z neho pokrývať. "Ak však má mať poplatok formu celoplošnej jednotnej sadzby v maximálnej výške tak, ako sa o tom uvažuje v rámci Bratislavy, poplatok stráca regulačnú funkciu, prostredníctvom ktorej by samosprávy mohli nižším poplatkom zvýhodňovať vhodné lokality na výstavbu a naopak vyššou sadzbou chrániť tie lokality, kde je žiadaná nižšia zastavanosť," skonštatoval.
Šéf mimovládnej organizácie nechce spochybňovať potrebu riešenia vzniknutej situácie prostredníctvom spoplatnenia stavebnej činnosti a viazania takéhoto príjmu na rozvoj obce. "Nie je možné, aby sa stavitelia nijakým spôsobom nepodieľali na verejných investíciách, ktoré sú nevyhnutné po realizácii ich výstavby, napríklad potrebu rozšírenia škôlok, ciest či ihrísk po výstavbe bytového komplexu. Na druhej strane však zákon jednoznačne nestanovuje povinnosť samospráv tento poplatok využiť na rozvoj verejných priestorov v súvislosti s výstavbou," upozornil Košťál. "Prijaté riešenie pripomína skôr daň ako poplatok za rozvoj," dodal.
Zákon podľa jeho názoru len vágne stanovuje mantinely využitia príjmov z poplatku, upozorňuje pritom, že takto získané zdroje môžu byť použité trebárs aj na výstavbu tribúny na futbalovom štadióne. "Na to, aby príjmy z poplatku plnili rozvojovú funkciu je potrebné novelizovať zákon tak, aby samosprávy mali povinnosť vrátiť príjem z poplatku do konkrétnych lokalít zasiahnutých výstavbou," zdôraznil Košťál.
Poukázal tiež na to, že niektoré výnimky v zákone nie sú v súlade s cieľom legislatívnej úpravy. "Minimálnym spôsobom reguluje výstavbu satelitov, ktorá je takisto záťažou z hľadiska investícií do verejných služieb," spresnil.
V prípade zamýšľaného protikorupčného efektu daného zákona Košťál uznáva, že právnou úpravou došlo k legalizácii dovtedy málo postihovanej činnosti výberu "výpalného" od staviteľov, no poznamenáva, že napríklad pri rodinných domoch sa stav nijakým spôsobom nezmenil. "Starostovia budú môcť aj naďalej tlačiť na drobných staviteľov, aby prispeli na rozvoj, aj keď podľa zákona na to nemajú právo," upozornil Koštál.
V rámci účinnosti a efektu zákona bude podľa neho dôležitou samotná aplikačná prax, ako budú samosprávy poplatky zavádzať, vyberať a aké verejné investície budú z neho pokrývať. "Ak však má mať poplatok formu celoplošnej jednotnej sadzby v maximálnej výške tak, ako sa o tom uvažuje v rámci Bratislavy, poplatok stráca regulačnú funkciu, prostredníctvom ktorej by samosprávy mohli nižším poplatkom zvýhodňovať vhodné lokality na výstavbu a naopak vyššou sadzbou chrániť tie lokality, kde je žiadaná nižšia zastavanosť," skonštatoval.
