Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Mení sa tak trend, ktorý sa začal po roku 2009, odkedy vplýval na rast hrubého domáceho produktu (HDP) najmä čistý export.
Autor TASR
,aktualizované Bratislava 4. júna (TASR) - Prvý tohtoročný štvrťrok potvrdil, že ťahúňom rastu slovenskej ekonomiky bude na nejaký čas domáci dopyt. Mení sa tak trend, ktorý sa začal po roku 2009, odkedy vplýval na rast hrubého domáceho produktu (HDP) najmä čistý export.
"Štrukturálne je to jednak domáca spotreba domácností, ale veľmi výrazne sa na tom podieľa aj konečná spotreba verejnej správy a tvorba hrubého fixného kapitálu," informoval na dnešnej tlačovej konferencii v Bratislave generálny riaditeľ sekcie makroekonomických štatistík Štatistického úradu (ŠÚ) SR František Bernadič.
Vplyv čistého exportu podľa neho ostáva nezanedbateľným, hoci už na HDP nedosahuje taký podiel ako domáci dopyt. Počas 1. štvrťroku medziročne narástla aj produkcia výroby (2,3 %), čo však bolo spôsobené aj bázickým efektom. Počas prvých troch mesiacov minulého roka bola totiž výrobná produkcia v SR relatívne nízka. "Na prvé miesto sa v podstate dostala z hľadiska pridanej hodnoty v stálych cenách výroba strojov a zariadení inde nezaradená. Tam sme dosiahli nárast 35,1 %," konštatoval Bernadič a dodal, že na druhom mieste skončila výroba automobilov s rastom 32 %.
Tohtoročný rast HDP v takzvaných stálych cenách, ktorý dosiahol medziročne 2,4 %, bol však ovplyvnený aj poklesom úhrnnej cenovej hladiny. O niekoľko stotín percenta totiž klesli spotrebiteľské ceny a znížili sa aj produkčné cenové indexy, pri ktorých tento trend pokračuje z minulého roku. "V niektorých produkčných odvetviach klesli ceny dosť výrazne," uviedol Bernadič a dodal, že zníženie cien ovplyvňuje výrobné objemy, na základe ktorých sa prepočítava rast HDP v stálych cenách.
"Štrukturálne je to jednak domáca spotreba domácností, ale veľmi výrazne sa na tom podieľa aj konečná spotreba verejnej správy a tvorba hrubého fixného kapitálu," informoval na dnešnej tlačovej konferencii v Bratislave generálny riaditeľ sekcie makroekonomických štatistík Štatistického úradu (ŠÚ) SR František Bernadič.
Vplyv čistého exportu podľa neho ostáva nezanedbateľným, hoci už na HDP nedosahuje taký podiel ako domáci dopyt. Počas 1. štvrťroku medziročne narástla aj produkcia výroby (2,3 %), čo však bolo spôsobené aj bázickým efektom. Počas prvých troch mesiacov minulého roka bola totiž výrobná produkcia v SR relatívne nízka. "Na prvé miesto sa v podstate dostala z hľadiska pridanej hodnoty v stálych cenách výroba strojov a zariadení inde nezaradená. Tam sme dosiahli nárast 35,1 %," konštatoval Bernadič a dodal, že na druhom mieste skončila výroba automobilov s rastom 32 %.
Tohtoročný rast HDP v takzvaných stálych cenách, ktorý dosiahol medziročne 2,4 %, bol však ovplyvnený aj poklesom úhrnnej cenovej hladiny. O niekoľko stotín percenta totiž klesli spotrebiteľské ceny a znížili sa aj produkčné cenové indexy, pri ktorých tento trend pokračuje z minulého roku. "V niektorých produkčných odvetviach klesli ceny dosť výrazne," uviedol Bernadič a dodal, že zníženie cien ovplyvňuje výrobné objemy, na základe ktorých sa prepočítava rast HDP v stálych cenách.
Ekonomiku SR začína ťahať oživujúci sa domáci dopyt, tvrdia analytici
Ekonomika SR v 1. štvrťroku 2014 rástla ešte rýchlejšie, ako ukazovali prvé plány a očakávania. Nádejou je najmä oživenie spotreby domácností, ktorá bola posledné dva roky utlmená. Zhodujú sa na tom analytici v reakcii na dnes zverejnený medziročný rast slovenskej ekonomiky. Hrubý domáci produkt (HDP) Slovenska sa v prvých štyroch mesiacoch roka zvýšil na 2,4 %.
"Pozitívnou správou je, že začala rásť spotreba domácností, medziročne o 3,4 %. Je totiž základom každej ekonomiky, bez nej sa dá zaobísť iba veľmi ťažko. Preto je jej rast veľmi dobrou správou pre celú ekonomiku a značí, že situácia sa výrazne obracia k lepšiemu. Vyššiu spotrebu domácností podporovali aj stabilné, v niektorých prípadoch dokonca klesajúce ceny. Situácia spotrebiteľov sa tak výrazne zlepšuje, pretože inflácia im už toľko neukrajuje z príjmov," domnieva sa analytik spoločnosti Home Credit Michal Kozub.
"Dôležitým signálom je fakt, že ťažisko rastu ostalo druhý štvrťrok po sebe na domácom dopyte. Ide už o druhý štvrťrok v rade, keď rast ekonomiky ťahal oživujúci domáci dopyt. Pritom počas predošlých až deviatich štvrťrokov šiel rast výhradne na vrub dopytu zo zahraničia," zdôraznil analytik VÚB banky Andrej Arady. K rastu domáceho dopytu podľa neho výraznou mierou prispela aj spotreba verejnej správy, ktorá sa medziročne zvýšila o 4,4 %.
Analytičku Slovenskej sporiteľne (SLSP) Máriu Valachyovú pozitívne prekvapili mzdy. "Rast miezd prekvapivo zrýchlil na 4 %, keď ho potiahli najväčšie odvetvia – priemysel a obchod," priblížila.
Za druhý stavebný kameň slovenskej ekonomiky označil Kozub zahraničný obchod. Rast vývozu výrobkov a služieb sa zvýšil medziročne o 4,7 percentuálneho bodu na 9,6 %. "V poslednom čase totiž prichádzalo k oživeniu ekonomiky nielen v strednej Európe, ale aj vo veľkých krajinách, ako napríklad Nemecko. To dokáže absorbovať veľkú časť exportu, prípadne ďalej exportovať do krajín ako je Čína alebo Rusko. V posledných mesiacoch sa znovu zdvihol dopyt po osobných automobiloch, čo je pre Slovensko kľúčové. Vďaka tomu mohol priemysel opäť výrazne rásť, čo sa prejavilo aj na exportnom výsledku," uzavrel.
Ekonomika SR v 1. štvrťroku 2014 rástla ešte rýchlejšie, ako ukazovali prvé plány a očakávania. Nádejou je najmä oživenie spotreby domácností, ktorá bola posledné dva roky utlmená. Zhodujú sa na tom analytici v reakcii na dnes zverejnený medziročný rast slovenskej ekonomiky. Hrubý domáci produkt (HDP) Slovenska sa v prvých štyroch mesiacoch roka zvýšil na 2,4 %.
"Pozitívnou správou je, že začala rásť spotreba domácností, medziročne o 3,4 %. Je totiž základom každej ekonomiky, bez nej sa dá zaobísť iba veľmi ťažko. Preto je jej rast veľmi dobrou správou pre celú ekonomiku a značí, že situácia sa výrazne obracia k lepšiemu. Vyššiu spotrebu domácností podporovali aj stabilné, v niektorých prípadoch dokonca klesajúce ceny. Situácia spotrebiteľov sa tak výrazne zlepšuje, pretože inflácia im už toľko neukrajuje z príjmov," domnieva sa analytik spoločnosti Home Credit Michal Kozub.
"Dôležitým signálom je fakt, že ťažisko rastu ostalo druhý štvrťrok po sebe na domácom dopyte. Ide už o druhý štvrťrok v rade, keď rast ekonomiky ťahal oživujúci domáci dopyt. Pritom počas predošlých až deviatich štvrťrokov šiel rast výhradne na vrub dopytu zo zahraničia," zdôraznil analytik VÚB banky Andrej Arady. K rastu domáceho dopytu podľa neho výraznou mierou prispela aj spotreba verejnej správy, ktorá sa medziročne zvýšila o 4,4 %.
Analytičku Slovenskej sporiteľne (SLSP) Máriu Valachyovú pozitívne prekvapili mzdy. "Rast miezd prekvapivo zrýchlil na 4 %, keď ho potiahli najväčšie odvetvia – priemysel a obchod," priblížila.
Za druhý stavebný kameň slovenskej ekonomiky označil Kozub zahraničný obchod. Rast vývozu výrobkov a služieb sa zvýšil medziročne o 4,7 percentuálneho bodu na 9,6 %. "V poslednom čase totiž prichádzalo k oživeniu ekonomiky nielen v strednej Európe, ale aj vo veľkých krajinách, ako napríklad Nemecko. To dokáže absorbovať veľkú časť exportu, prípadne ďalej exportovať do krajín ako je Čína alebo Rusko. V posledných mesiacoch sa znovu zdvihol dopyt po osobných automobiloch, čo je pre Slovensko kľúčové. Vďaka tomu mohol priemysel opäť výrazne rásť, čo sa prejavilo aj na exportnom výsledku," uzavrel.
