Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Predčasné parlamentné voľby v Španielsku 10. novembra priniesli nerozhodné výsledky.
Autor TASR
Madrid 19. novembra (TASR) - Neistá situácia v Katalánsku začína mať vplyv na španielske hospodárstvo. Vyhlásil to v utorok Jordi Gual, predseda predstavenstva španielskej Caixabank na konferencii v Madride.
Viacerí odborníci opakovane varovali, že vytváranie politickej nestability, právnej a hospodárskej neistoty zvyčajne nie je zadarmo.
Katalánsko opäť dominuje španielskej politike, pretože minulý mesiac vypukli znova protesty v bohatom severovýchodnom regióne po tom, ako boli deviatim separatistickým vodcom udelené dlhé tresty za ich úlohu v nelegálnom referende a vyhlásení nezávislosti v roku 2017. „Vplyv na hospodárstvo a podniky sa stáva znepokojujúcim,“ povedal Gual.
Predčasné parlamentné voľby v Španielsku 10. novembra priniesli nerozhodné výsledky. Vládnuci socialisti sa snažia získať dostatočnú podporu v roztrieštenom parlamente na udržanie koaličnej vlády s ľavicovou stranou Unidas Podemos.
„Prežili sme ťažké časy a vyzývame na dialóg, pretože súčasná situácia nie je pre ekonomiku dobrá,“ uviedol Gual, ktorý dodal, že Caixanbak zatiaľ nevyčíslila vplyv katalánskeho prostredia na podnikanie banky.
Guvernér španielskej centrálnej banky Pablo Hernández de Cos minulý mesiac upozornil, že akákoľvek ďalšia politická neistota v regióne by mohla ovplyvniť investičné rozhodnutia v súkromnom sektore, čo pre španielske hospodárstvo predstavuje ďalšie potenciálne riziko. Španielska úradujúca ministerka hospodárstva Nadia Calvinová zase v októbri povedala, že Španielsko by výraznejšie prekonalo priemerné tempo hospodárskeho rastu v Európskej únii, ak by sa slabý rast ekonomiky v Katalánsku vrátil na priemer.
„V niekoľkých uplynulých rokoch sme boli svedkami vysokej politickej neistoty, ako aj sociálneho napätia,“ povedala Calvinová, podľa ktorej má napätá situácia v regióne ekonomické dôsledky. Neposkytla však ďalšie podrobnosti ani odhad vplyvu, situácie v Katalánsku.
Katalánsko, kedysi motor hospodárskeho rastu celého Španielska, stratilo v posledných rokoch svoje tempo podobne ako iné európske priemyselné regióny, ale jeho rast tiež spomalili dôsledky nepokojov a snahy o nezávislosť. Samotné Katalánsko je pritom ekonomicky výrazne závislé od Španielska. Tamojšie firmy predávajú veľkú časť svojej výroby zvyšku Španielska, a nie za cenu nákladov, ale so ziskom. Údaje, ktoré si v roku 2017 nechala vypracovať regionálna vláda v Katalánsku, ukázali, že kúpna sila zvyšných obyvateľov Španielska má pozitívny vplyv na katalánske hospodárstvo a generuje v regióne bohatstvo vo výške 54,494 milióna eur. To predstavuje asi 7200 eur na každého Katalánca za rok.
Rovnako aj takmer jeden milión pracovných miest v Katalánsku je závislých od zvyšku Španielska. Konkrétne je to 973.000 pracovných miest, čo predstavuje 27 % z celkovej zamestnanosti v Katalánsku.
Španielsko, štvrté najväčšie hospodárstvo eurozóny, rástlo rýchlejšie ako väčšina Európy po tom, ako v roku 2013 prekonalo päťročnú recesiu. A hoci už spomaľuje, aj nedávno revidovaná prognóza smerom nadol počíta v roku 2019 stále s expanziu jeho hospodárstva o 2,1 %, čo je výrazne nad predpokladaným priemerom v EÚ na úrovni 1,1 %.
Viacerí odborníci opakovane varovali, že vytváranie politickej nestability, právnej a hospodárskej neistoty zvyčajne nie je zadarmo.
Katalánsko opäť dominuje španielskej politike, pretože minulý mesiac vypukli znova protesty v bohatom severovýchodnom regióne po tom, ako boli deviatim separatistickým vodcom udelené dlhé tresty za ich úlohu v nelegálnom referende a vyhlásení nezávislosti v roku 2017. „Vplyv na hospodárstvo a podniky sa stáva znepokojujúcim,“ povedal Gual.
Predčasné parlamentné voľby v Španielsku 10. novembra priniesli nerozhodné výsledky. Vládnuci socialisti sa snažia získať dostatočnú podporu v roztrieštenom parlamente na udržanie koaličnej vlády s ľavicovou stranou Unidas Podemos.
„Prežili sme ťažké časy a vyzývame na dialóg, pretože súčasná situácia nie je pre ekonomiku dobrá,“ uviedol Gual, ktorý dodal, že Caixanbak zatiaľ nevyčíslila vplyv katalánskeho prostredia na podnikanie banky.
Guvernér španielskej centrálnej banky Pablo Hernández de Cos minulý mesiac upozornil, že akákoľvek ďalšia politická neistota v regióne by mohla ovplyvniť investičné rozhodnutia v súkromnom sektore, čo pre španielske hospodárstvo predstavuje ďalšie potenciálne riziko. Španielska úradujúca ministerka hospodárstva Nadia Calvinová zase v októbri povedala, že Španielsko by výraznejšie prekonalo priemerné tempo hospodárskeho rastu v Európskej únii, ak by sa slabý rast ekonomiky v Katalánsku vrátil na priemer.
„V niekoľkých uplynulých rokoch sme boli svedkami vysokej politickej neistoty, ako aj sociálneho napätia,“ povedala Calvinová, podľa ktorej má napätá situácia v regióne ekonomické dôsledky. Neposkytla však ďalšie podrobnosti ani odhad vplyvu, situácie v Katalánsku.
Katalánsko, kedysi motor hospodárskeho rastu celého Španielska, stratilo v posledných rokoch svoje tempo podobne ako iné európske priemyselné regióny, ale jeho rast tiež spomalili dôsledky nepokojov a snahy o nezávislosť. Samotné Katalánsko je pritom ekonomicky výrazne závislé od Španielska. Tamojšie firmy predávajú veľkú časť svojej výroby zvyšku Španielska, a nie za cenu nákladov, ale so ziskom. Údaje, ktoré si v roku 2017 nechala vypracovať regionálna vláda v Katalánsku, ukázali, že kúpna sila zvyšných obyvateľov Španielska má pozitívny vplyv na katalánske hospodárstvo a generuje v regióne bohatstvo vo výške 54,494 milióna eur. To predstavuje asi 7200 eur na každého Katalánca za rok.
Rovnako aj takmer jeden milión pracovných miest v Katalánsku je závislých od zvyšku Španielska. Konkrétne je to 973.000 pracovných miest, čo predstavuje 27 % z celkovej zamestnanosti v Katalánsku.
Španielsko, štvrté najväčšie hospodárstvo eurozóny, rástlo rýchlejšie ako väčšina Európy po tom, ako v roku 2013 prekonalo päťročnú recesiu. A hoci už spomaľuje, aj nedávno revidovaná prognóza smerom nadol počíta v roku 2019 stále s expanziu jeho hospodárstva o 2,1 %, čo je výrazne nad predpokladaným priemerom v EÚ na úrovni 1,1 %.
