Iniciatíva uviedla, že Slovensko má do roku 2030 k dispozícii miliardy eur v rôznych finančných schémach z EÚ, určené na opatrenia znižujúce produkciu skleníkových plynov.
Autor TASR
Bratislava 16. októbra (TASR) - Nová vláda by mala prehodnotiť opatrenia na boj s klimatickými zmenami, ktoré sú v rozpore s inými materiálmi. Národný energetický a klimatický plán napríklad počíta pri budovách s dvakrát väčším objemom emisií skleníkových plynov, ako si Slovensko nastavilo v rámci Dlhodobej stratégie obnovy budov (LTRS). Upozornila na to v pondelok Slovenská klimatická iniciatíva (SKI).
"Už len tento rozpor medzi dvoma strategickými materiálmi Slovenska ukazuje, že v téme opatrení na boj s klimatickými zmenami musí nová vláda upratať," uviedla koordinátorka SKI Kateřina Chajdiaková. Ďalší rozpor podľa iniciatívy súvisí s produkciou skleníkových plynov z budov. Národný energetický a klimatický plán počíta so štyrmi miliónmi ton ekvivalentov oxidu uhličitého, čo je dvojnásobok strednej hodnoty cieľa v rámci LTRS na úrovni 1,8 megatony.
Iniciatíva uviedla, že Slovensko má do roku 2030 k dispozícii miliardy eur v rôznych finančných schémach z EÚ, určené na opatrenia znižujúce produkciu skleníkových plynov. Tieto financie môžu podľa SKI významne pomôcť aj tuzemskej ekonomike, prispieť k zamestnanosti, ako aj rastu platov.
Ako príklad uviedla komplexnú obnovu budov, ktorú zvyčajne vykonávajú lokálne firmy a významná časť stavebných materiálov sa vyrába aj na Slovensku. "V konečnom dôsledku nielen obnova budov, ale aj väčšie využitie obnoviteľných zdrojov šetrí peniaze spotrebiteľom, teda zlepšuje ich sociálnu situáciu," poznamenala Chajdiaková.
Dôsledky klimatických zmien podľa SKI vidno už aj na Slovensku vo forme prudkých nárazových dažďov, ale aj historických teplotných rekordov či príchodu nových invazívnych druhov hmyzu. "Len pre lepšiu predstavu, slovenskí klimatológovia počítajú, že postupne sa dnešné teplotné úrovne z južného Slovenska stanú štandardom na Liptove a v severných regiónoch, pričom juh sa ešte viac oteplí," uzavrela Chajdiaková.
"Už len tento rozpor medzi dvoma strategickými materiálmi Slovenska ukazuje, že v téme opatrení na boj s klimatickými zmenami musí nová vláda upratať," uviedla koordinátorka SKI Kateřina Chajdiaková. Ďalší rozpor podľa iniciatívy súvisí s produkciou skleníkových plynov z budov. Národný energetický a klimatický plán počíta so štyrmi miliónmi ton ekvivalentov oxidu uhličitého, čo je dvojnásobok strednej hodnoty cieľa v rámci LTRS na úrovni 1,8 megatony.
Iniciatíva uviedla, že Slovensko má do roku 2030 k dispozícii miliardy eur v rôznych finančných schémach z EÚ, určené na opatrenia znižujúce produkciu skleníkových plynov. Tieto financie môžu podľa SKI významne pomôcť aj tuzemskej ekonomike, prispieť k zamestnanosti, ako aj rastu platov.
Ako príklad uviedla komplexnú obnovu budov, ktorú zvyčajne vykonávajú lokálne firmy a významná časť stavebných materiálov sa vyrába aj na Slovensku. "V konečnom dôsledku nielen obnova budov, ale aj väčšie využitie obnoviteľných zdrojov šetrí peniaze spotrebiteľom, teda zlepšuje ich sociálnu situáciu," poznamenala Chajdiaková.
Dôsledky klimatických zmien podľa SKI vidno už aj na Slovensku vo forme prudkých nárazových dažďov, ale aj historických teplotných rekordov či príchodu nových invazívnych druhov hmyzu. "Len pre lepšiu predstavu, slovenskí klimatológovia počítajú, že postupne sa dnešné teplotné úrovne z južného Slovenska stanú štandardom na Liptove a v severných regiónoch, pričom juh sa ešte viac oteplí," uzavrela Chajdiaková.