Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Na Slovensko sa valí eurofondová katastrofa kolosálnych rozmerov, keď mu hrozí, že príde o 2 miliardy eur z európskych prostriedkov.
Autor TASR
Bratislava 20. mája (TASR) – Na Slovensko sa valí eurofondová katastrofa kolosálnych rozmerov, keď mu hrozí, že príde o 2 miliardy eur z európskych prostriedkov. Na dnešnej tlačovej konferencii v parlamente to predtým, ako sa touto témou začalo zaoberať plénum, vyhlásili nezaradení poslanci združení v strane SKOK.
Strana predstavila päť návrhov systémových riešení, ako nastaviť eurofondy v novom programovom období a rozbiť tak "eurofondovú mafiu", ktorá podľa jej predsedu Juraja Miškova ich čerpanie na Slovensku ovláda.
Za potrebné považuje SKOK centralizovať systém finančného riadenia fondov. Centrálny koordinačný orgán i riadiace orgány jednotlivých operačných programov by tak sedeli pod jednou strechou a neviazali by sa na konkrétne ministerstvá. "Na Slovensku máme tie známe pašalíky, keď sú medzi politickými stranami rôzne ekonomické záujmy a každý si chce uchmatnúť z eurofondov čo najviac," uviedol Jozef Kollár.
Ďalším opatrením je odbúranie zbytočných formálnych byrokratických procesov. "Dá sa urobiť jedine tak, že sa tie procesy budú štandardizovať a že sa vytvorí elektronizácia celého procesu, ktorá by odstránila dnešné šikanovanie zo strany úradníckeho aparátu vo vzťahu k žiadateľom o eurofondy," vysvetlil Kollár.
Tretí návrh hovorí o odbornosti, stabilite a dostatočnom finančnom ohodnotení celého personálneho aparátu, ktorý sa venuje čerpaniu fondov. Strana tiež presadzuje profesionalizáciu a účinnú kontrolu najmä pri výbere projektov a kontrolu celého procesu verejného obstarávania. "Rovnako navrhujeme zavedenie hmotnej zodpovednosti ľudí, ktorí rozhodujú v procese riadenia eurofondov, doplnenú aj o trestnoprávnu zodpovednosť," priblížil Kollár.
Posledným opatrením poslancov zo strany SKOK je výmena skúseností s krajinami, ktoré sú v čerpaní eurofondov najúspešnejšie. Patria k nim napríklad pobaltské štáty Litva, Estónsko a Lotyšsko, ale aj Švédsko, Fínsko či Dánsko, ktoré dnes dosahujú mieru čerpania viac ako 90 % oproti slovenským 65 %. Využiť by tiež chceli odborné kapacity, ktoré Slovensku ponúka Európska komisia.
"Ja mám vážne obavy, že aj tento profesionálny aparát sa niektorí úradníci, ale aj najvyššie kompetentné figúry na riadiacich orgánoch, zdráhajú využiť, pretože by ste tu mali tzv. "dozerajúceho psa", ktorý vám pozerá na ruky, a toto slovenskej eurofondovej mafii, prirodzene, nevyhovuje," uzavrel Kollár.
Strana predstavila päť návrhov systémových riešení, ako nastaviť eurofondy v novom programovom období a rozbiť tak "eurofondovú mafiu", ktorá podľa jej predsedu Juraja Miškova ich čerpanie na Slovensku ovláda.
Za potrebné považuje SKOK centralizovať systém finančného riadenia fondov. Centrálny koordinačný orgán i riadiace orgány jednotlivých operačných programov by tak sedeli pod jednou strechou a neviazali by sa na konkrétne ministerstvá. "Na Slovensku máme tie známe pašalíky, keď sú medzi politickými stranami rôzne ekonomické záujmy a každý si chce uchmatnúť z eurofondov čo najviac," uviedol Jozef Kollár.
Ďalším opatrením je odbúranie zbytočných formálnych byrokratických procesov. "Dá sa urobiť jedine tak, že sa tie procesy budú štandardizovať a že sa vytvorí elektronizácia celého procesu, ktorá by odstránila dnešné šikanovanie zo strany úradníckeho aparátu vo vzťahu k žiadateľom o eurofondy," vysvetlil Kollár.
Tretí návrh hovorí o odbornosti, stabilite a dostatočnom finančnom ohodnotení celého personálneho aparátu, ktorý sa venuje čerpaniu fondov. Strana tiež presadzuje profesionalizáciu a účinnú kontrolu najmä pri výbere projektov a kontrolu celého procesu verejného obstarávania. "Rovnako navrhujeme zavedenie hmotnej zodpovednosti ľudí, ktorí rozhodujú v procese riadenia eurofondov, doplnenú aj o trestnoprávnu zodpovednosť," priblížil Kollár.
Posledným opatrením poslancov zo strany SKOK je výmena skúseností s krajinami, ktoré sú v čerpaní eurofondov najúspešnejšie. Patria k nim napríklad pobaltské štáty Litva, Estónsko a Lotyšsko, ale aj Švédsko, Fínsko či Dánsko, ktoré dnes dosahujú mieru čerpania viac ako 90 % oproti slovenským 65 %. Využiť by tiež chceli odborné kapacity, ktoré Slovensku ponúka Európska komisia.
"Ja mám vážne obavy, že aj tento profesionálny aparát sa niektorí úradníci, ale aj najvyššie kompetentné figúry na riadiacich orgánoch, zdráhajú využiť, pretože by ste tu mali tzv. "dozerajúceho psa", ktorý vám pozerá na ruky, a toto slovenskej eurofondovej mafii, prirodzene, nevyhovuje," uzavrel Kollár.
