Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Predseda nacionalistickej strany Alex Salmond chce podľa nórskeho vzoru vyčleniť časť daňových príjmov do ropného fondu.
Autor TASR
Aberdeen 24. augusta (TASR) - Ropný poklad pod dnom Severného mora urobil z Aberdeenu hlavný prístav pre túto komoditu v Európe, priniesol mu blahobyt, ale je aj dôležitým argumentom vlády v Edinburghu pre odtrhnutie Škótska od Veľkej Británie. DPA pripomína, že referendum o osamostatnení Škótska sa uskutoční 18. septembra.
Škótska národná strana tvrdí, že sa krajina vďaka príjmom z ropy postaví na vlastné nohy. Ak sa Škóti vyslovia za odtrhnutie, potom budú patriť rezervy pod dnom Severného mora najmä im.
Predseda nacionalistickej strany Alex Salmond už vie, ako bude postupovať ďalej. Podľa nórskeho vzoru vyčlení časť daňových príjmov do ropného fondu. Z neho by sa financovala budúcnosť nasledujúcich generácií. Pred pár dňami na poslednom zasadnutí parlamentu pred referendom tvrdil, že priemysel bude produkovať "mnoho miliárd barelov a to ešte dlhé desaťročia". Situácia však nie je taká ružová.
Uznávaný ropný expert Ian Wood, zakladateľ koncernu v Aberdeene so službami pre ropný a plynárenský priemysel uviedol, že pod dnom Severného mora zostáva oveľa menej rezerv, než sa domnieva vláda v Edinburghu. Namiesto 24 miliárd barelov (barel = 159 litrov) ich tam zostáva čosi viac ako 15 miliárd. Posledný z nich by sa mal dostať na povrch najneskôr za 35 rokov. Wood upozornil: "Našim mladým voličom musí byť jasné, že keď sa dostanú do stredného veku, Škótsko bude mať neďaleko svojho pobrežia len malé zásoby ropy a plynu. A to sa na našej ekonomike, našom pracovnom trhu a na verejných službách prejaví ťažkými dôsledkami".
Aj ropné koncerny BP a Shell sa verejne vyslovili za zotrvanie Škótska vo Veľkej Británii.
Ak sa však viac ako polovica z 5,2 milióna Škótov rozhodne pre nezávislosť, potom nebude delenie daňových príjmov z ropy medzi Londýn a Edinburgh nijakým rébusom. Škótsko z nich dostane 91 % v prípade, ak sa jeho terajšia hraničná línia povedie ďalej do Severného mora. Uviedol to londýnsky Ústav pre hospodárstvo a sociálny výskum.
Aké sumy budú plynúť do štátnych rozpočtov, to sa nedá vôbec odhadnúť. Ich výška bude každoročne závisieť od barelovej ceny a vyťaženého množstva komodity. V rekordnom rozpočtovom roku 2008/09 išlo do rozpočtu Veľkej Británie 12,4 miliardy GBP (15,50 miliardy eur), v roku 2013/14 sa suma scvrkla na 4,7 miliardy GBP. Údaje uviedol v piatok (22. 8.) bývalý britský premiér, Škót Gordon Brown, ktorý je proti samostatnosti.
Nacionalistická strana však vie, ako dosahovať úspech s ropnou kartou. V 70-tych rokoch minulého storočia po objavení strategickej suroviny pod Severným morom prišla so sloganom "To je škótska ropa". V nasledujúcich voľbách počet hlasov odovzdaných pre ňu vzrástol o 400 %.
Salmond však krátko pred referendom už nestavia budúcnosť Škótska len na rope. Krajina má aj prvotriedny potravinársky priemysel.
(1 EUR = 0,80020 GBP)
Škótska národná strana tvrdí, že sa krajina vďaka príjmom z ropy postaví na vlastné nohy. Ak sa Škóti vyslovia za odtrhnutie, potom budú patriť rezervy pod dnom Severného mora najmä im.
Predseda nacionalistickej strany Alex Salmond už vie, ako bude postupovať ďalej. Podľa nórskeho vzoru vyčlení časť daňových príjmov do ropného fondu. Z neho by sa financovala budúcnosť nasledujúcich generácií. Pred pár dňami na poslednom zasadnutí parlamentu pred referendom tvrdil, že priemysel bude produkovať "mnoho miliárd barelov a to ešte dlhé desaťročia". Situácia však nie je taká ružová.
Uznávaný ropný expert Ian Wood, zakladateľ koncernu v Aberdeene so službami pre ropný a plynárenský priemysel uviedol, že pod dnom Severného mora zostáva oveľa menej rezerv, než sa domnieva vláda v Edinburghu. Namiesto 24 miliárd barelov (barel = 159 litrov) ich tam zostáva čosi viac ako 15 miliárd. Posledný z nich by sa mal dostať na povrch najneskôr za 35 rokov. Wood upozornil: "Našim mladým voličom musí byť jasné, že keď sa dostanú do stredného veku, Škótsko bude mať neďaleko svojho pobrežia len malé zásoby ropy a plynu. A to sa na našej ekonomike, našom pracovnom trhu a na verejných službách prejaví ťažkými dôsledkami".
Aj ropné koncerny BP a Shell sa verejne vyslovili za zotrvanie Škótska vo Veľkej Británii.
Ak sa však viac ako polovica z 5,2 milióna Škótov rozhodne pre nezávislosť, potom nebude delenie daňových príjmov z ropy medzi Londýn a Edinburgh nijakým rébusom. Škótsko z nich dostane 91 % v prípade, ak sa jeho terajšia hraničná línia povedie ďalej do Severného mora. Uviedol to londýnsky Ústav pre hospodárstvo a sociálny výskum.
Aké sumy budú plynúť do štátnych rozpočtov, to sa nedá vôbec odhadnúť. Ich výška bude každoročne závisieť od barelovej ceny a vyťaženého množstva komodity. V rekordnom rozpočtovom roku 2008/09 išlo do rozpočtu Veľkej Británie 12,4 miliardy GBP (15,50 miliardy eur), v roku 2013/14 sa suma scvrkla na 4,7 miliardy GBP. Údaje uviedol v piatok (22. 8.) bývalý britský premiér, Škót Gordon Brown, ktorý je proti samostatnosti.
Nacionalistická strana však vie, ako dosahovať úspech s ropnou kartou. V 70-tych rokoch minulého storočia po objavení strategickej suroviny pod Severným morom prišla so sloganom "To je škótska ropa". V nasledujúcich voľbách počet hlasov odovzdaných pre ňu vzrástol o 400 %.
Salmond však krátko pred referendom už nestavia budúcnosť Škótska len na rope. Krajina má aj prvotriedny potravinársky priemysel.
(1 EUR = 0,80020 GBP)
