Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Kódex požaduje od firiem, aby prijali primerané opatrenia na identifikáciu, hodnotenie a zmierňovanie rizík v celom životnom cykle AI.
Autor TASR
Brusel 29. októbra (TASR) - Skupina siedmich najvyspelejších krajín sveta (G7) by sa v pondelok (30. 10.) mala dohodnúť na kódexe správania pre firmy, ktoré vyvíjajú pokročilé systémy umelej inteligencie (AI), ako vyplýva z dokumentu G7. Vlády sa totiž snažia zmierniť riziká spojené s umelou inteligenciou a jej potenciálneho zneužitia. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters.
Dobrovoľný kódex bude míľnikom pre spôsob, ako budú veľké krajiny riadiť umelú inteligenciu v súvislosti s obavami týkajúcimi sa ochrany súkromia a bezpečnostnými rizikami, vyplýva z dokumentu.
Lídri skupiny siedmich G7, ktorú tvoria Kanada, Francúzsko, Nemecko, Taliansko, Japonsko, Veľká Británia a Spojené štáty, ako aj Európska únia, odštartovali tento proces v máji na ministerskom fóre nazvanom "Hirošimský proces AI".
Cieľom 11-bodového kódexu "je podpora bezpečnej, spoľahlivej a dôveryhodnej AI po celom svete a bude poskytovať dobrovoľné usmernenia pre činnosti organizácií vyvíjajúcich najpokročilejšie systémy AI vrátane najpokročilejších základných modelov a generatívnych systémov AI", uvádza sa v dokumente G7. Mal by "pomôcť využiť výhody a zaoberať sa rizikami a výzvami, ktoré tieto technológie prinášajú".
Kódex požaduje od firiem, aby prijali primerané opatrenia na identifikáciu, hodnotenie a zmierňovanie rizík v celom životnom cykle AI, ako aj na riešenie incidentov a vzorov zneužívania po uvedení produktov AI na trh.
Firmy by mali zverejňovať správy o možnostiach, obmedzeniach, používaní a zneužívaní systémov AI, a tiež investovať do spoľahlivých bezpečnostných kontrol.
EÚ je na čele regulácie vznikajúcej technológie svojím prísnym zákonom o AI, zatiaľ čo Japonsko, Spojené štáty a krajiny v juhovýchodnej Ázii zaujali v záujme podpory ekonomického rastu v porovnaní s úniou uvoľnenejší prístup.
Šéfka Európskej komisie pre digitálne technológie Věra Jourová, ktorá začiatkom tohto mesiaca vystúpila na fóre o správe internetu v japonskom Kjóte, uviedla, že kódex správania je pevným základom na zaistenie bezpečnosti a že bude slúžiť ako premostenie, kým nebude zavedená regulácia.
Dobrovoľný kódex bude míľnikom pre spôsob, ako budú veľké krajiny riadiť umelú inteligenciu v súvislosti s obavami týkajúcimi sa ochrany súkromia a bezpečnostnými rizikami, vyplýva z dokumentu.
Lídri skupiny siedmich G7, ktorú tvoria Kanada, Francúzsko, Nemecko, Taliansko, Japonsko, Veľká Británia a Spojené štáty, ako aj Európska únia, odštartovali tento proces v máji na ministerskom fóre nazvanom "Hirošimský proces AI".
Cieľom 11-bodového kódexu "je podpora bezpečnej, spoľahlivej a dôveryhodnej AI po celom svete a bude poskytovať dobrovoľné usmernenia pre činnosti organizácií vyvíjajúcich najpokročilejšie systémy AI vrátane najpokročilejších základných modelov a generatívnych systémov AI", uvádza sa v dokumente G7. Mal by "pomôcť využiť výhody a zaoberať sa rizikami a výzvami, ktoré tieto technológie prinášajú".
Kódex požaduje od firiem, aby prijali primerané opatrenia na identifikáciu, hodnotenie a zmierňovanie rizík v celom životnom cykle AI, ako aj na riešenie incidentov a vzorov zneužívania po uvedení produktov AI na trh.
Firmy by mali zverejňovať správy o možnostiach, obmedzeniach, používaní a zneužívaní systémov AI, a tiež investovať do spoľahlivých bezpečnostných kontrol.
EÚ je na čele regulácie vznikajúcej technológie svojím prísnym zákonom o AI, zatiaľ čo Japonsko, Spojené štáty a krajiny v juhovýchodnej Ázii zaujali v záujme podpory ekonomického rastu v porovnaní s úniou uvoľnenejší prístup.
Šéfka Európskej komisie pre digitálne technológie Věra Jourová, ktorá začiatkom tohto mesiaca vystúpila na fóre o správe internetu v japonskom Kjóte, uviedla, že kódex správania je pevným základom na zaistenie bezpečnosti a že bude slúžiť ako premostenie, kým nebude zavedená regulácia.
