Japonský minister hospodárstva Jasutoši Nišimura, vpravo, odpovedá na otázku reportéra počas spoločnej tlačovej konferencie hostiteľskej krajiny Japonska, Nemecka a Talianska na stretnutí ministrov G-7 o klíme, energetike a životnom prostredí v Sappore na severe Japonska v nedeľu 16. apríla , 2023. Vľavo je japonský minister životného prostredia Akihiro Nishimura.Foto: TASR/AP
Japonsko získalo podporu od ostatných krajín skupiny pre svoju vlastnú národnú stratégiu, ktorá kladie pri zabezpečení energetickej bezpečnosti dôraz na takzvané čisté uhlie, vodík a jadrovú energiu.
Sapporo 16. apríla (TASR) - Skupina siedmich najvyspelejších krajín sveta prisľúbila, že urýchli prechod na obnoviteľné energie. Nestanovili však konkrétny časový plán postupného ukončenia prevádzky uhoľných elektrární. TASR o tom informuje na základe správ agentúr AP a Reuters.
Ministri životného prostredia a energetiky skupiny G7 vydali v nedeľu na záver dvojdňového zasadnutia v japonskom Sappre komuniké, v ktorom stanovili svoje záväzky. Tento 36-stranový dokument bude východiskom pre samit lídrov G7, ktorý sa bude konať v máji v Hirošime.
Japonsko získalo podporu od ostatných krajín skupiny pre svoju vlastnú národnú stratégiu, ktorá kladie pri zabezpečení energetickej bezpečnosti dôraz na takzvané čisté uhlie, vodík a jadrovú energiu.
"Keďže si uvedomujeme súčasnú globálnu energetickú krízu a ekonomické problémy, potvrdzujeme svoj záväzok zrýchliť prechod na čistú energiu s cieľom dosiahnuť najneskôr do roku 2050 nulové čisté emisie skleníkových plynov," uvádza sa v komuniké.
Ministri G7 uznávajú význam hľadania účinných, cenovo dostupných a rozmanitých zdrojov energie, čo "podčiarkuje náš záväzok realizovať okamžité, krátkodobé a strednodobé opatrenia v tomto kritickom desaťročí".
Otázka stanovenia časového plánu pre postupné vyraďovanie uhoľných elektrární je dlhodobým sporným bodom. Japonsko sa spolieha na uhlie pri výrobe takmer tretiny svojej elektrickej energie a podporuje aj takzvané čisté uhlie na výrobu vodíka, pri ktorej sa využívajú technológie na zachytávanie uhlíkových emisií.
Zo stredu zľava kanadská ministerka zahraničných vecí Melanie Joly, nemecká ministerka zahraničných vecí Annalena Baerbock a minister zahraničných vecí USA Antony Blinken prichádzajú na stanicu Karuizawa na stretnutie ministrov zahraničných vecí G7 v japonskej Karuizawe v nedeľu 16. apríla 2023.Foto: TASR/AP
V komuniké sa opätovne zdôrazňuje potreba urýchlene znížiť emisie uhlíka a do roku 2035 dosiahnuť "prevažne dekarbonizovaný energetický sektor".
Formulácia, že má ísť "prevažne" o čistú energiu, ponecháva priestor pre pokračovanie výroby energie z fosílnych palív. Ministri sa však dohodli, že uprednostnia kroky smerujúce k postupnému ukončeniu výroby elektriny z uhlia, teda z elektrární, ktoré nevyužívajú mechanizmy na zachytávanie emisií.
"Vyzývame aj ostatné krajiny a budeme s nimi spolupracovať na tom, aby sme čo najskôr globálne ukončili nové projekty výroby elektriny z uhlia s cieľom urýchliť prechod na čistú energiu," uvádza sa v dokumente.
Na štáty skupiny G7 pripadá 40 % globálnej ekonomickej aktivity a štvrtina emisií uhlíka. Ich kroky sú rozhodujúce, ale rovnako dôležitá je aj ich podpora menej bohatých krajín, ktoré často trpia najhoršími dôsledkami zmeny klímy a zároveň majú najmenej zdrojov na ich zmiernenie.
Obnoviteľné zdroje a energetická bezpečnosť nadobudli novú naliehavosť po ruskej invázii na Ukrajinu. "Spočiatku si ľudia mysleli, že opatrenia v oblasti klímy a opatrenia v oblasti energetickej bezpečnosti sú v potenciálnom konflikte. Ale z diskusií, ktoré sme viedli a ktoré sa odrážajú v komuniké, vyplýva, že v skutočnosti fungujú spoločne," uviedol kanadský minister prírodných zdrojov Jonathan Wilkinson.
