Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Wiezik pripomenul, že v utorok sa na pozvánku ministerstva financií na stretnutie s Hegerom dostavila polovica zo 14 slovenských europoslancov.
Autor TASR
Brusel/Bratislava 2. decembra (TASR) - Národný plán obnovy a odolnosti, ktorý vláda Slovenskej republiky musí zaslať do Európskej komisie, je vo fáze intenzívnej prípravy, ale s istým časovým sklzom. Uviedol to pre TASR europoslanec Michal Wiezik (Spolu-OD) po utorňajšom (1. 12.) stretnutí skupiny siedmich slovenských poslancov Európskeho parlamentu s ministrom financií Eduardom Hegerom (OĽANO).
Minulý týždeň počas plenárneho zasadnutia europarlamentu v Bruseli viacerí slovenskí europoslanci vyjadrili nádej, že vláda SR bude otvorene hovoriť o prípravách plánu obnovy o koronakríze a do tohto procesu zasvätí aj zákonodarcov z europarlamentu.
Wiezik pripomenul, že v utorok sa na pozvánku ministerstva financií na stretnutie s Hegerom dostavila polovica zo 14 slovenských europoslancov. Okrem neho tam boli aj Michal Šimečka (PS), Ivan Štefanec (KDH), Vladimír Bilčík (Spolu-OD), Eugen Jurzyca (SaS), Robert Hajšel a Miroslav Číž (obaja Smer-SD).
"Teší ma, že ministerstvo financií vytvorilo fórum s europoslancami, na ktorom dokážeme aktívne participovať naprieč politickým spektrom," uviedol Wiezik a spresnil, že išlo o konštruktívnu diskusiu.
Podľa jeho slov je dopredu jasné, že v národnom pláne obnovy majú byť uprednostnené environmentálne ciele, adresne viazané na riešenie klimatickej krízy, k čomu má poslúžiť 37 % z pridelených prostriedkov cez celoeurópsky fond obnovy.
"Nosnými piliermi zelenej obnovy pre Slovensko sú dekarbonizácia ekonomiky, zelená a digitálna transformácia, modernizácia budov, železníc a podpora alternatívnych palív," zdôraznil poslanec. Pripomenul, že čiastočne z dôvodu európskych nastavení nie je dostatočne podchytená úloha ekosystémov, prirodzenej sekvestrácie uhlíka, pôdy a vôd a malý dôraz je zatiaľ kladený na zachovanie biodiverzity.
Wiezik skonštatoval, že v oblasti znižovania energetickej náročnosti a dekarbonizácie v pláne obnovy dominujú obnoviteľné zdroje energie, no pravdepodobne dôjde k vytvoreniu priestoru aj pre technológie rekuperácií odpadového tepla, ktoré prinášajú vysokú ekonomickú návratnosť a redukciu emisií uhlíka až na úrovni 95 %. Podľa jeho slov by mal byť vytvorený aj mechanizmus na podporu inovácií.
Ekologicky zameraný europoslanec pripomenul, že v rokovaniach s Hegerom zdôraznil potrebu koherentnosti opatrení a rešpektovania princípu, že riešenie jednej krízy neprispeje k prehlbovaniu iných kríz.
"Teší ma, že jedným z hlavných cieľov spojených s klimatickými opatreniami bude modernizácia železníc s dôrazom na vytvorenie ekologickej a spoľahlivej verejnej dopravy. Je však potrebné, aby aj táto kapitola bola primárne hodnotená vo vzťahu k cielenej dekarbonizácii, nielen z hľadiska vyťaženosti tratí," uviedol v odkaze pre vládu.
Slovenskí europoslanci pri tejto príležitosti upozornili, že už deväť členských krajín EÚ zaslalo svoje národné plány do Bruselu, čo znamená, že SR má mierny časový sklz, a vyjadrili nádej, že vláda nebude čakať do poslednej chvíle a svoj plán pošle dostatočne v predstihu, aby po konzultáciách s eurokomisiou bolo možné urobiť niektoré úpravy.
(spravodajca TASR Jaromír Novak)
Minulý týždeň počas plenárneho zasadnutia europarlamentu v Bruseli viacerí slovenskí europoslanci vyjadrili nádej, že vláda SR bude otvorene hovoriť o prípravách plánu obnovy o koronakríze a do tohto procesu zasvätí aj zákonodarcov z europarlamentu.
Wiezik pripomenul, že v utorok sa na pozvánku ministerstva financií na stretnutie s Hegerom dostavila polovica zo 14 slovenských europoslancov. Okrem neho tam boli aj Michal Šimečka (PS), Ivan Štefanec (KDH), Vladimír Bilčík (Spolu-OD), Eugen Jurzyca (SaS), Robert Hajšel a Miroslav Číž (obaja Smer-SD).
"Teší ma, že ministerstvo financií vytvorilo fórum s europoslancami, na ktorom dokážeme aktívne participovať naprieč politickým spektrom," uviedol Wiezik a spresnil, že išlo o konštruktívnu diskusiu.
Podľa jeho slov je dopredu jasné, že v národnom pláne obnovy majú byť uprednostnené environmentálne ciele, adresne viazané na riešenie klimatickej krízy, k čomu má poslúžiť 37 % z pridelených prostriedkov cez celoeurópsky fond obnovy.
"Nosnými piliermi zelenej obnovy pre Slovensko sú dekarbonizácia ekonomiky, zelená a digitálna transformácia, modernizácia budov, železníc a podpora alternatívnych palív," zdôraznil poslanec. Pripomenul, že čiastočne z dôvodu európskych nastavení nie je dostatočne podchytená úloha ekosystémov, prirodzenej sekvestrácie uhlíka, pôdy a vôd a malý dôraz je zatiaľ kladený na zachovanie biodiverzity.
Wiezik skonštatoval, že v oblasti znižovania energetickej náročnosti a dekarbonizácie v pláne obnovy dominujú obnoviteľné zdroje energie, no pravdepodobne dôjde k vytvoreniu priestoru aj pre technológie rekuperácií odpadového tepla, ktoré prinášajú vysokú ekonomickú návratnosť a redukciu emisií uhlíka až na úrovni 95 %. Podľa jeho slov by mal byť vytvorený aj mechanizmus na podporu inovácií.
Ekologicky zameraný europoslanec pripomenul, že v rokovaniach s Hegerom zdôraznil potrebu koherentnosti opatrení a rešpektovania princípu, že riešenie jednej krízy neprispeje k prehlbovaniu iných kríz.
"Teší ma, že jedným z hlavných cieľov spojených s klimatickými opatreniami bude modernizácia železníc s dôrazom na vytvorenie ekologickej a spoľahlivej verejnej dopravy. Je však potrebné, aby aj táto kapitola bola primárne hodnotená vo vzťahu k cielenej dekarbonizácii, nielen z hľadiska vyťaženosti tratí," uviedol v odkaze pre vládu.
Slovenskí europoslanci pri tejto príležitosti upozornili, že už deväť členských krajín EÚ zaslalo svoje národné plány do Bruselu, čo znamená, že SR má mierny časový sklz, a vyjadrili nádej, že vláda nebude čakať do poslednej chvíle a svoj plán pošle dostatočne v predstihu, aby po konzultáciách s eurokomisiou bolo možné urobiť niektoré úpravy.
(spravodajca TASR Jaromír Novak)
