Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
S prácou v zahraničí majú najviac skúseností Luxemburčania. Až 36 % z nich totiž uviedlo, že za hranicami svojej domoviny strávilo určitý čas práve kvôli pracovným povinnostiam.
Autor TASR
Bratislava 2. septembra (TASR) - Skúsenosti s prácou v zahraničí má pätina Slovákov."Je to viac než priemer za celú európsku dvadsaťosmičku. Väčšina Slovákov pracujúcich v zahraničí si to pritom namieri hlavne do ostatných členských krajín Európskej únie," skonštatovali analytici Poštovej banky vo svojom najnovšom Rebríčku týždňa, ktorý zostavili na základe výsledkov prieskumu Eurobarometer 417. Dôvodom, prečo Slováci cestujú za prácou mimo Slovenska, je podľa nich vysoká miera nezamestnanosti, pričom alarmujúca je hlavne nezamestnanosť mladých ľudí.
S prácou v zahraničí majú najviac skúseností Luxemburčania. Až 36 % z nich totiž uviedlo, že za hranicami svojej domoviny strávilo určitý čas práve kvôli pracovným povinnostiam. Pre prácu okúsilo život v zahraničí aj 29 % Írov a približne štvrtina Švédov a Dánov. "V prípade občanov týchto krajín však určite nejde len o hľadanie si lepšie platenej práce. Dôvodom môže byť napríklad ochota ľudí cestovať za pracovnými skúsenosťami do zahraničia, či politika tamojších spoločností orientovaná na vysielanie ľudí na takéto cesty," uviedli analytici s tým, že Dáni a Luxemburčania sú tými najlepšie zarábajúcimi obyvateľmi únie. Ich priemerná hrubá mzda je približne päťnásobne vyššia ako na Slovensku. Na nízke mzdy sa pritom nemôžu sťažovať ani Švédi. "Platy v Írsku síce tiež nie sú najnižšie a väčšina Slovákov by takýto zárobok brala okamžite, krajinu však trápi takmer 12-% nezamestnanosť," skonštatovali analytici banky.
Najnižší podiel obyvateľov, ktorí majú skúsenosti s prácou v zahraničí, vykázali Grécko, Malta a taktiež Nemecko. Z týchto krajín vycestovala za prácou do zahraničia len približne desatina obyvateľov. Priemer za celú Európsku úniu je na úrovni 16 %. "Kvôli práci strávil určitý čas v zahraničí približne každý šiesty Európan," vyčíslili analytici.
Prieskum tiež ukázal, že najčastejšie za prácou do zahraničia cestujú vysokoškolsky vzdelaní muži vo veku do 39 rokov, ktorí sú podnikateľmi alebo zastávajú manažérske pozície. "Štúdium v zahraničí nie je na Slovensku ešte stále príliš rozšírené a za mnohými krajinami únie výrazne zaostávame. Skúsenosti so štúdiom za hranicami má totiž len 7 % Slovákov. Ani európsky priemer však nie je oveľa vyšší, je na úrovni 8 %," doplnili analytici Poštovej banky.
Najvyšší podiel ľudí, ktorí študovali v zahraničí, vykázalo Luxembursko (44 %). Nasledovali Cyprus, Švédsko či Dánsko. Na opačnom konci rebríčka sa nachádza Bulharsko, kde v zahraničí študovali len dve percentá obyvateľov.
S prácou v zahraničí majú najviac skúseností Luxemburčania. Až 36 % z nich totiž uviedlo, že za hranicami svojej domoviny strávilo určitý čas práve kvôli pracovným povinnostiam. Pre prácu okúsilo život v zahraničí aj 29 % Írov a približne štvrtina Švédov a Dánov. "V prípade občanov týchto krajín však určite nejde len o hľadanie si lepšie platenej práce. Dôvodom môže byť napríklad ochota ľudí cestovať za pracovnými skúsenosťami do zahraničia, či politika tamojších spoločností orientovaná na vysielanie ľudí na takéto cesty," uviedli analytici s tým, že Dáni a Luxemburčania sú tými najlepšie zarábajúcimi obyvateľmi únie. Ich priemerná hrubá mzda je približne päťnásobne vyššia ako na Slovensku. Na nízke mzdy sa pritom nemôžu sťažovať ani Švédi. "Platy v Írsku síce tiež nie sú najnižšie a väčšina Slovákov by takýto zárobok brala okamžite, krajinu však trápi takmer 12-% nezamestnanosť," skonštatovali analytici banky.
Najnižší podiel obyvateľov, ktorí majú skúsenosti s prácou v zahraničí, vykázali Grécko, Malta a taktiež Nemecko. Z týchto krajín vycestovala za prácou do zahraničia len približne desatina obyvateľov. Priemer za celú Európsku úniu je na úrovni 16 %. "Kvôli práci strávil určitý čas v zahraničí približne každý šiesty Európan," vyčíslili analytici.
Prieskum tiež ukázal, že najčastejšie za prácou do zahraničia cestujú vysokoškolsky vzdelaní muži vo veku do 39 rokov, ktorí sú podnikateľmi alebo zastávajú manažérske pozície. "Štúdium v zahraničí nie je na Slovensku ešte stále príliš rozšírené a za mnohými krajinami únie výrazne zaostávame. Skúsenosti so štúdiom za hranicami má totiž len 7 % Slovákov. Ani európsky priemer však nie je oveľa vyšší, je na úrovni 8 %," doplnili analytici Poštovej banky.
Najvyšší podiel ľudí, ktorí študovali v zahraničí, vykázalo Luxembursko (44 %). Nasledovali Cyprus, Švédsko či Dánsko. Na opačnom konci rebríčka sa nachádza Bulharsko, kde v zahraničí študovali len dve percentá obyvateľov.
