Spolu s ÚKSÚP i preto sladovníci vo Vranove nad Topľou vysiali 22 rôznych odrôd jarného sladovníckeho jačmeňa na jeseň a na jar.
Autor TASR
Vranov nad Topľou 17. júna (TASR) - Zabezpečiť zvýšenie potravinovej sebestačnosti krajiny, zlepšenie ekológie a skvalitnenie života na vidieku zvládne Slovensko len systematickou prípravou na klimatické zmeny a digitalizáciou poľnohospodárstva. Zhodli sa vo štvrtok výrobcovia sladu a Ústredný kontrolný a skúšobný ústav poľnohospodársky (ÚKSÚP) na Sladovníckom poľnom dni vo Vranove nad Topľou.
Výrazné klimatické zmeny môžu v budúcnosti priniesť neúrody, menej surovín pre spracovateľov aj výrazne vyššie ceny potravín, vyjadril sa na stretnutí výkonný riaditeľ Slovenského združenia výrobcov piva a sladu (SZVPS) Vladimír Machalík. "Sektory, ktoré na to nebudú pripravené, môžu zo Slovenska doslova zmiznúť, pretože nedokážu čeliť konkurencii zo zahraničia," podotkol. Za kľúčové pri udržaní a zvýšení potravinovej sebestačnosti Slovenska označil najmä digitalizáciu poľnohospodárstva.
Podľa predsedu Sladovníckej sekcie SZVPS Tomáša Ševčíka zabezpečí digitalizácia zníženie spotreby vody pri pestovaní plodín, minimalizovanie využívania chemických prípravkov i dlhodobé udržanie vysokej úrodnosti pôdy na Slovensku. "Štát by mal preto pri príprave nového Strategického plánu poľnohospodárstva dať dôraz na zafinancovanie digitalizácie slovenského poľnohospodárstva," skonštatoval. Pripomenul, že sladovníci na klimatické zmeny "nečakajú so založenými rukami", ale na budúcnosti pestovania sladovníckeho jačmeňa na Slovensku úzko a systematicky spolupracujú s výrobcami osív a odborníkmi zo štátneho ÚKSÚP. "Len tak dokážeme zachovať atraktivitu pestovania sladovníckeho jačmeňa, špičkové výnosy a kvalitu a taktiež udržať si naše dobré renomé na zahraničných trhoch ako exportéra sladu," ozrejmil s tým, že dôležitým je tiež šľachtenie nových plodín schopných odolať náročnejším poveternostným podmienkam. Spolu s ÚKSÚP i preto sladovníci vo Vranove nad Topľou vysiali 22 rôznych odrôd jarného sladovníckeho jačmeňa na jeseň a na jar.
Ako uviedol generálny riaditeľ spoločnosti Osivo Zvolen Rudolf Zajac, zachovať Slovensko úrodné aj do budúcnosti je možné šľachtením a vysádzaním nových odrôd pripravených odolávať očakávaným vyšším teplotám, nerovnomernejším zrážkam a novým škodcom a chorobám rastlín v budúcnosti. "Práve šľachtenie odrôd, ktoré spotrebujú menej vody a sú odolnejšie proti chorobám, je budúcnosť udržateľného poľnohospodárstva," povedal s tým, že štát by mal preto pri príprave na klimatickú zmenu podporiť aj slovenských šľachtiteľov.
Podľa generálnej riaditeľky ÚKSÚP Jany Vargovej je spôsob, akým slovenskí sladovníci pracujú na predchádzaní dôsledkov klimatickej zmeny jedinou cestou, ako sa vyhnúť vážnym dopadom zmien počasia a klímy na slovenské poľnohospodárstvo. "Najefektívnejšou cestou, ako sa štátny rozpočet vyhne obrovským nákladom na drahé záchranné akcie, sú investície do prevencie a ich predchádzaniu dôslednou prípravou," pripomenula.
Výrazné klimatické zmeny môžu v budúcnosti priniesť neúrody, menej surovín pre spracovateľov aj výrazne vyššie ceny potravín, vyjadril sa na stretnutí výkonný riaditeľ Slovenského združenia výrobcov piva a sladu (SZVPS) Vladimír Machalík. "Sektory, ktoré na to nebudú pripravené, môžu zo Slovenska doslova zmiznúť, pretože nedokážu čeliť konkurencii zo zahraničia," podotkol. Za kľúčové pri udržaní a zvýšení potravinovej sebestačnosti Slovenska označil najmä digitalizáciu poľnohospodárstva.
Podľa predsedu Sladovníckej sekcie SZVPS Tomáša Ševčíka zabezpečí digitalizácia zníženie spotreby vody pri pestovaní plodín, minimalizovanie využívania chemických prípravkov i dlhodobé udržanie vysokej úrodnosti pôdy na Slovensku. "Štát by mal preto pri príprave nového Strategického plánu poľnohospodárstva dať dôraz na zafinancovanie digitalizácie slovenského poľnohospodárstva," skonštatoval. Pripomenul, že sladovníci na klimatické zmeny "nečakajú so založenými rukami", ale na budúcnosti pestovania sladovníckeho jačmeňa na Slovensku úzko a systematicky spolupracujú s výrobcami osív a odborníkmi zo štátneho ÚKSÚP. "Len tak dokážeme zachovať atraktivitu pestovania sladovníckeho jačmeňa, špičkové výnosy a kvalitu a taktiež udržať si naše dobré renomé na zahraničných trhoch ako exportéra sladu," ozrejmil s tým, že dôležitým je tiež šľachtenie nových plodín schopných odolať náročnejším poveternostným podmienkam. Spolu s ÚKSÚP i preto sladovníci vo Vranove nad Topľou vysiali 22 rôznych odrôd jarného sladovníckeho jačmeňa na jeseň a na jar.
Ako uviedol generálny riaditeľ spoločnosti Osivo Zvolen Rudolf Zajac, zachovať Slovensko úrodné aj do budúcnosti je možné šľachtením a vysádzaním nových odrôd pripravených odolávať očakávaným vyšším teplotám, nerovnomernejším zrážkam a novým škodcom a chorobám rastlín v budúcnosti. "Práve šľachtenie odrôd, ktoré spotrebujú menej vody a sú odolnejšie proti chorobám, je budúcnosť udržateľného poľnohospodárstva," povedal s tým, že štát by mal preto pri príprave na klimatickú zmenu podporiť aj slovenských šľachtiteľov.
Podľa generálnej riaditeľky ÚKSÚP Jany Vargovej je spôsob, akým slovenskí sladovníci pracujú na predchádzaní dôsledkov klimatickej zmeny jedinou cestou, ako sa vyhnúť vážnym dopadom zmien počasia a klímy na slovenské poľnohospodárstvo. "Najefektívnejšou cestou, ako sa štátny rozpočet vyhne obrovským nákladom na drahé záchranné akcie, sú investície do prevencie a ich predchádzaniu dôslednou prípravou," pripomenula.