Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Sledovanie tik-tokových videí v cudzom jazyku môže pomôcť, pre prax je však nedostatočné.
Autor OTS
Bratislava 18. marca (OTS) - Počet ľudí hovoriacich anglickým jazykom sa každoročne zvyšuje. V súčasnosti ním hovorí viac 1,75 miliardy ľudí, teda každý štvrtý človek na planéte. Paradoxne, aj 30 rokov po nežnej revolúcii a príslušnosti k EÚ, znalosť angličtiny u Slovákov stagnuje, zatiaľ čo celosvetová úroveň rastie.
Koncom minulého roka zverejnil EF Education First Index odbornosti anglického jazyka, v ktorom analyzuje dáta z viac než 100 krajín a regiónov, v ktorých rodným jazykom nie je angličtina. Na prvých miestach sa umiestnilo Holandsko, Dánsko a Fínsko. Slovensko sa umiestnilo na 22. mieste spoločne s Keňou. „Efektívna výučba cudzieho jazyka môže byť orieškom nielen pre jednotlivca, ale aj pre skúseného personálneho manažéra vo firme. Do hry totiž vstupuje viacero premenných - spôsob výučby a meranie jej pokroku, výsledky, ktoré chceme v cudzom jazyku dosiahnuť, no v neposlednom rade aj kvalifikovanosť lektorov,“ vysvetľuje PaedDr. Daniel Bacík, predseda Asociácie jazykových škôl SR (AJŠ SR).
Absolventi idú do praxe nepripravení
Rovnako ako v minulých rokoch, aj dnes je dominantným jazykom vo výučbe angličtina. Druhý najvyžadovanejší jazyk je nemčina. Potreba využívať tieto dva jazyky v rámci pracovného prostredia je stále väčšia, aj preto firemné vzdelávanie na Slovensku zažíva neustály rast. Dnes to ale nie je už len o všeobecnej slovnej zásobe - požiadavka smeruje do odborných oblastí. Zvyšuje sa dopyt po špecifickom zameraní kurzov, napr. pre oblasť automotive, bankovníctva, poisťovníctva a podobne.
„Akí vzdelaní budeme, záleží len nás samotných. Sebarozvoj je kľúčom ku skvalitneniu našich životov. Vďaka tomu osobnostne aj profesionálne rastieme. Keď rastieme ako ľudia, zákonite s nami rastie aj prostredie, v ktorom žijeme a pôsobíme,“ komentuje predseda Asociácie jazykových škôl SR a dodáva: „Dnes si však jazykovú školu môže otvoriť ktokoľvek. Na slovenskom trhu tak pôsobí nespočetné množstvo jazykových škôl, inštitúcií, živnostníkov,... No iba tie najkvalitnejšie sú ochotné garantovať vysokú úroveň jazykového vzdelávania, neustále vzdelávať svojich lektorov a zdieľať svoje skúsenosti a poznatky.“
Jazyková príprava našich školákov nie je pre prax dostačujúca. Absolventi stredných škôl končia maturitou na úrovni B1 a B2. Z toho vyplýva, že na vysokej škole by svoje znalosti cudzieho jazyka mali prehĺbiť tak, aby boli na 100 % pripravení pre trh práce. To sa ale nedeje.
Sledovanie videí pre prax nestačí
Výsledky Education First zároveň ukazujú, že znalosť angličtiny Slovákov skôr stagnuje, zatiaľ čo celosvetová úroveň rastie. Zaujímavé tiež je, že ľudia nad 40 rokov mali v teste lepšie výsledy, ako 18 či 20 roční. Sledovanie youtube či tik-tokových videí môže pomôcť, pre prax je však nedostatočné.
„V rámci firemného vzdelávania poskytujú zamestnávatelia svojim zamestnancom dlhodobé jazykové kurzy. Chcú však efektívny a vysoký štandard výučby, rovnako aj merateľné výsledky. Do popredia sa aktuálne dostáva výučba prostredníctvom mobilných aplikácií, kde pokrok v cudzom jazyku postráži umelá inteligencia. Tempo zlepšenia je omnoho vyššie ako pri klasických formách výučby,“ vysvetľuje šéf AJŠ SR.
Najžiadanejší cudzí jazyk Slovákov znamená kontakt so svetom. Angličtina je jazykom medzinárodnej spolupráce - používa sa nielen v IT, ale aj vedeckom svete, diplomacii, cestovnom ruchu či letectve. Anglicky hovoriace prostredie láka najkvalitnejších ľudí pracujúcich na vrcholových pozíciách v medzinárodných firmách a inštitúciách.
Talent na jazyky je mýtus
Ako pri všetkom, aj pri cudzom jazyku sa odporúča venovať mu dostatok času, intenzity, a nadšenia. S výberom vhodnej metódy a nastavením vhodného systému pomôžu odborníci z jazykových škôl, ktorý sa výučbe venujú na profesionálnej úrovni. Tiež dohliadnu, aby študenti nestagnovali, ale efektívne napredovali.
Na Slovensku pretrváva mýtus, že existuje talent na jazyky a tí, ktorí ho nemajú, sa cudzí jazyk skrátka nenaučia. „Vezmite si však, aká prirodzená je pre Slovákov čeština. Nie je to len preto, že ide o podobný jazyk, ale najmä tým, že sme s ňou prichádzali do kontaktu od malička a pravidelne. Ak by ste sa akémukoľvek cudziemu jazyku venovali už od detstva a pravidelne, budete ho ovládať takmer na rovnakej úrovni ako svoj materinský jazyk. Cudzí jazyk sa dá dokonca naučiť aj popri práci a starostlivosti o deti,“ hovorí odborník.
Koncom minulého roka zverejnil EF Education First Index odbornosti anglického jazyka, v ktorom analyzuje dáta z viac než 100 krajín a regiónov, v ktorých rodným jazykom nie je angličtina. Na prvých miestach sa umiestnilo Holandsko, Dánsko a Fínsko. Slovensko sa umiestnilo na 22. mieste spoločne s Keňou. „Efektívna výučba cudzieho jazyka môže byť orieškom nielen pre jednotlivca, ale aj pre skúseného personálneho manažéra vo firme. Do hry totiž vstupuje viacero premenných - spôsob výučby a meranie jej pokroku, výsledky, ktoré chceme v cudzom jazyku dosiahnuť, no v neposlednom rade aj kvalifikovanosť lektorov,“ vysvetľuje PaedDr. Daniel Bacík, predseda Asociácie jazykových škôl SR (AJŠ SR).
Absolventi idú do praxe nepripravení
Rovnako ako v minulých rokoch, aj dnes je dominantným jazykom vo výučbe angličtina. Druhý najvyžadovanejší jazyk je nemčina. Potreba využívať tieto dva jazyky v rámci pracovného prostredia je stále väčšia, aj preto firemné vzdelávanie na Slovensku zažíva neustály rast. Dnes to ale nie je už len o všeobecnej slovnej zásobe - požiadavka smeruje do odborných oblastí. Zvyšuje sa dopyt po špecifickom zameraní kurzov, napr. pre oblasť automotive, bankovníctva, poisťovníctva a podobne.
„Akí vzdelaní budeme, záleží len nás samotných. Sebarozvoj je kľúčom ku skvalitneniu našich životov. Vďaka tomu osobnostne aj profesionálne rastieme. Keď rastieme ako ľudia, zákonite s nami rastie aj prostredie, v ktorom žijeme a pôsobíme,“ komentuje predseda Asociácie jazykových škôl SR a dodáva: „Dnes si však jazykovú školu môže otvoriť ktokoľvek. Na slovenskom trhu tak pôsobí nespočetné množstvo jazykových škôl, inštitúcií, živnostníkov,... No iba tie najkvalitnejšie sú ochotné garantovať vysokú úroveň jazykového vzdelávania, neustále vzdelávať svojich lektorov a zdieľať svoje skúsenosti a poznatky.“
Jazyková príprava našich školákov nie je pre prax dostačujúca. Absolventi stredných škôl končia maturitou na úrovni B1 a B2. Z toho vyplýva, že na vysokej škole by svoje znalosti cudzieho jazyka mali prehĺbiť tak, aby boli na 100 % pripravení pre trh práce. To sa ale nedeje.
Sledovanie videí pre prax nestačí
Výsledky Education First zároveň ukazujú, že znalosť angličtiny Slovákov skôr stagnuje, zatiaľ čo celosvetová úroveň rastie. Zaujímavé tiež je, že ľudia nad 40 rokov mali v teste lepšie výsledy, ako 18 či 20 roční. Sledovanie youtube či tik-tokových videí môže pomôcť, pre prax je však nedostatočné.
„V rámci firemného vzdelávania poskytujú zamestnávatelia svojim zamestnancom dlhodobé jazykové kurzy. Chcú však efektívny a vysoký štandard výučby, rovnako aj merateľné výsledky. Do popredia sa aktuálne dostáva výučba prostredníctvom mobilných aplikácií, kde pokrok v cudzom jazyku postráži umelá inteligencia. Tempo zlepšenia je omnoho vyššie ako pri klasických formách výučby,“ vysvetľuje šéf AJŠ SR.
Najžiadanejší cudzí jazyk Slovákov znamená kontakt so svetom. Angličtina je jazykom medzinárodnej spolupráce - používa sa nielen v IT, ale aj vedeckom svete, diplomacii, cestovnom ruchu či letectve. Anglicky hovoriace prostredie láka najkvalitnejších ľudí pracujúcich na vrcholových pozíciách v medzinárodných firmách a inštitúciách.
Talent na jazyky je mýtus
Ako pri všetkom, aj pri cudzom jazyku sa odporúča venovať mu dostatok času, intenzity, a nadšenia. S výberom vhodnej metódy a nastavením vhodného systému pomôžu odborníci z jazykových škôl, ktorý sa výučbe venujú na profesionálnej úrovni. Tiež dohliadnu, aby študenti nestagnovali, ale efektívne napredovali.
Na Slovensku pretrváva mýtus, že existuje talent na jazyky a tí, ktorí ho nemajú, sa cudzí jazyk skrátka nenaučia. „Vezmite si však, aká prirodzená je pre Slovákov čeština. Nie je to len preto, že ide o podobný jazyk, ale najmä tým, že sme s ňou prichádzali do kontaktu od malička a pravidelne. Ak by ste sa akémukoľvek cudziemu jazyku venovali už od detstva a pravidelne, budete ho ovládať takmer na rovnakej úrovni ako svoj materinský jazyk. Cudzí jazyk sa dá dokonca naučiť aj popri práci a starostlivosti o deti,“ hovorí odborník.
