Na splácanie dlhov Slováci minú až 45 percent zo svojich príjmov.
Autor TASR
Bratislava 27. januára (TASR) - Dve tretiny opýtaných Slovákov majú prístup k bankovému účtu (67 %), dve pätiny k poisteniu domácnosti (38 %) a motorového vozidla (39 %). Takmer tretina respondentov je poistená proti strate zamestnania, úrazom a chorobám. Oveľa menej ich má však prostriedky alebo vôľu sporiť si pre budúcnosť - iba každý desiaty má sporiaci účet a len 15 % sa zabezpečuje na dôchodok. Vyplýva to z výsledkov prieskumu spoločnosti Provident Financial na Slovensku, v ČR, Maďarsku, Poľsku, Rumunsku a Mexiku.
Najviac spotrebiteľov z týchto krajín má však odložené peniaze bokom práve na Slovensku a v ČR. Na týchto trhoch menej ako polovica ľudí odpovedala, že nemajú žiadne úspory, pričom napríklad v Maďarsku sa toto číslo vyšplhalo na tri štvrtiny (75 %). Slovensko však vedie aj v podiele mesačných splátok na priemerných mesačných príjmoch. Na splácanie dlhov Slováci minú až 45 % zo svojich príjmov, nasleduje ČR (35 %), Maďarsko (30 %) a Poľsko (28 %). Rumuni platia za splátky dlhov najnižší podiel z príjmu 19 %.
"Spotrebitelia zvyčajne minú 20 až 30 % ich mesačného príjmu na splátky dlhov, aj keď na Slovensku je to podstatne viac. Tento údaj by naznačoval, že spotrebitelia potrebujú prístup k úverom na to, aby mohli zvládnuť krátkodobé a neočakávané výdavky, aj keď veritelia musia naďalej podporovať zodpovedné poskytovanie úverov a zabezpečiť, aby základom rozhodovania o pôžičke bolo to, či si ju ľudia môžu dovoliť a či je pre nich vhodná," konštatoval riaditeľ vonkajších vzťahov spoločnosti Provident Financial Aleš Janků.
Medzi zákazníkmi skupiny International Personal Finance (IPF) na Slovensku je najväčší podiel tých (31 %), čo majú poistenie nezamestnanosti, choroby alebo úrazové poistenie. To je veľký rozdiel oproti 11 % ľudí v Maďarsku. Na prvom mieste medzi obavami respondentov na všetkých európskych trhoch, kde IPF pôsobí, sú životné náklady. V Mexiku sa životné náklady umiestnili nižšie ako strach z kriminality v okolí a z nezamestnanosti.
Najviac spotrebiteľov z týchto krajín má však odložené peniaze bokom práve na Slovensku a v ČR. Na týchto trhoch menej ako polovica ľudí odpovedala, že nemajú žiadne úspory, pričom napríklad v Maďarsku sa toto číslo vyšplhalo na tri štvrtiny (75 %). Slovensko však vedie aj v podiele mesačných splátok na priemerných mesačných príjmoch. Na splácanie dlhov Slováci minú až 45 % zo svojich príjmov, nasleduje ČR (35 %), Maďarsko (30 %) a Poľsko (28 %). Rumuni platia za splátky dlhov najnižší podiel z príjmu 19 %.
"Spotrebitelia zvyčajne minú 20 až 30 % ich mesačného príjmu na splátky dlhov, aj keď na Slovensku je to podstatne viac. Tento údaj by naznačoval, že spotrebitelia potrebujú prístup k úverom na to, aby mohli zvládnuť krátkodobé a neočakávané výdavky, aj keď veritelia musia naďalej podporovať zodpovedné poskytovanie úverov a zabezpečiť, aby základom rozhodovania o pôžičke bolo to, či si ju ľudia môžu dovoliť a či je pre nich vhodná," konštatoval riaditeľ vonkajších vzťahov spoločnosti Provident Financial Aleš Janků.
Medzi zákazníkmi skupiny International Personal Finance (IPF) na Slovensku je najväčší podiel tých (31 %), čo majú poistenie nezamestnanosti, choroby alebo úrazové poistenie. To je veľký rozdiel oproti 11 % ľudí v Maďarsku. Na prvom mieste medzi obavami respondentov na všetkých európskych trhoch, kde IPF pôsobí, sú životné náklady. V Mexiku sa životné náklady umiestnili nižšie ako strach z kriminality v okolí a z nezamestnanosti.