Slováci majú finančné záväzky predovšetkým v produktívnom veku. Takmer 29 % slovenských dlžníkov je vo veku 35 až 44 rokov a ich priemerný dlh predstavuje necelých 2700 eur.
Autor TASR
Bratislava 24. marca (TASR) – Priemerný dlh slovenských dlžníkov sa vlani mierne znížil. Zatiaľ čo v roku 2019 išlo v priemere o 2700 eur, v minulom roku sa stredná výška záväzku znížila na 2500 eur. Pokles záväzkov dlžníkov ukazujú analýzy spoločnosti Kruk Česká a Slovenská republika, ktorá sa zameriava na správu pohľadávok finančných ústavov a korporátnych zákazníkov.
Najviac Slovákov s dlhmi podľa jej štatistík pochádza z Košického kraja (16 % dlžníkov s priemerným dlhom 2300 eur), a Nitrianskeho kraja (16 % dlžníkov s priemerným dlhom 2400 eur). Z Bratislavského kraja pochádza necelých 10 % dlžníkov, ale ich priemerný dlh 3100 eur je zároveň najvyšší. Najmenej dlžníkov má Žilinský kraj (viac než 8 % s priemerným dlhom 2300 eur).
"Napriek ťažkostiam, do ktorých sa veľa rodín v minulom roku dostalo pod vplyvom pandémie nového koronavírusu, vidíme pozitívny trend pozvoľného znižovania zadlženosti," uvádza generálna riaditeľka Kruk Jaroslava Palendalová. Podľa nej sa koncom marca minulého roka začal u ľudí prejavovať veľký strach nielen o vlastné zdravie a zdravie ich blízkych, ale aj strach zo straty zamestnania.
Slováci majú finančné záväzky predovšetkým v produktívnom veku. Takmer 29 % slovenských dlžníkov je vo veku 35 až 44 rokov a ich priemerný dlh predstavuje necelých 2700 eur. Veková kategória 45 až 54 rokov reprezentuje takmer 28 % dlžníkov s priemerným dlhom viac než 2600 eur. Necelé 1 % dlžníkov, s priemerným dlhom 1200 eur, spadá do vekovej kategórie 18 až 24 rokov. Približne 13 % dlžníkov je vo veku viac než 65 rokov, priemerne dlžia takmer 1700 eur.
"Z našej analýzy tiež vyplýva, že viac než polovica dlžníkov svoje záväzky ešte ani nezačala splácať. Aj keď dlžník z nejakého dôvodu nemôže aktuálne splácať, je nutné, aby kontaktoval veriteľa, vysvetlil mu situáciu a spoločne našli postup, ako ju budú riešiť. Súčasne opakovane narážame na kumuláciu dlhov, takmer desatina dlžníkov má viac než jeden dlh," dodáva Palendalová.
Najviac Slovákov s dlhmi podľa jej štatistík pochádza z Košického kraja (16 % dlžníkov s priemerným dlhom 2300 eur), a Nitrianskeho kraja (16 % dlžníkov s priemerným dlhom 2400 eur). Z Bratislavského kraja pochádza necelých 10 % dlžníkov, ale ich priemerný dlh 3100 eur je zároveň najvyšší. Najmenej dlžníkov má Žilinský kraj (viac než 8 % s priemerným dlhom 2300 eur).
"Napriek ťažkostiam, do ktorých sa veľa rodín v minulom roku dostalo pod vplyvom pandémie nového koronavírusu, vidíme pozitívny trend pozvoľného znižovania zadlženosti," uvádza generálna riaditeľka Kruk Jaroslava Palendalová. Podľa nej sa koncom marca minulého roka začal u ľudí prejavovať veľký strach nielen o vlastné zdravie a zdravie ich blízkych, ale aj strach zo straty zamestnania.
Slováci majú finančné záväzky predovšetkým v produktívnom veku. Takmer 29 % slovenských dlžníkov je vo veku 35 až 44 rokov a ich priemerný dlh predstavuje necelých 2700 eur. Veková kategória 45 až 54 rokov reprezentuje takmer 28 % dlžníkov s priemerným dlhom viac než 2600 eur. Necelé 1 % dlžníkov, s priemerným dlhom 1200 eur, spadá do vekovej kategórie 18 až 24 rokov. Približne 13 % dlžníkov je vo veku viac než 65 rokov, priemerne dlžia takmer 1700 eur.
"Z našej analýzy tiež vyplýva, že viac než polovica dlžníkov svoje záväzky ešte ani nezačala splácať. Aj keď dlžník z nejakého dôvodu nemôže aktuálne splácať, je nutné, aby kontaktoval veriteľa, vysvetlil mu situáciu a spoločne našli postup, ako ju budú riešiť. Súčasne opakovane narážame na kumuláciu dlhov, takmer desatina dlžníkov má viac než jeden dlh," dodáva Palendalová.