Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Výsledky prieskumu ďalej naznačili vysokú mieru dôvery verejnosti v budúcnosť obnoviteľných a nízkouhlíkových plynov (vodík, biometán), ktorých podiel na energetickom mixe by mal narastať.
Autor TASR
Bratislava 9. decembra (TASR) - Slováci dôverujú zemnému plynu, vidia jeho miesto aj pri znižovaní emisií. Vyplýva to z prieskumu agentúry AKO vykonaného pre Slovenský plynárenský a naftový zväz (SPNZ) na vzorke 1000 respondentov v období od 7. do 19. októbra, o ktorom informoval výkonný riaditeľ SPNZ Richard Kvasňovský.
Podľa prieskumu viac ako dve tretiny Slovákov súhlasia s tým, že zemný plyn môže pomôcť pri plnení klimatických cieľov. Slováci za najväčšie výhody zemného plynu považujú to, že ide o ekologické palivo, pri ktorom sa tvorí menej emisií (38,5 % opýtaných) a zároveň má pri vykurovaní jednoduchú obsluhu (38,9 %).
"Faktom je, že pri spaľovaní zemného plynu sa netvoria takmer žiadne prachové častice, čím chránime ovzdušie a zdravie obyvateľov v našich obciach. V porovnaní s tuhými palivami sa, navyše, pri jeho spaľovaní tvorí takmer o polovicu menej emisií CO2. Vďaka zemnému plynu tak môžeme mať nielen čistejšie ovzdušie, ale aj prispievať k riešeniu globálnych klimatických cieľov. Našou výzvou však určite ostáva postupná dekarbonizácia plynu ako takého, najmä prostredníctvom obnoviteľných a nízkouhlíkových plynov," konštatoval Kvasňovský s tým, že zber dát sa uskutočnil v čase, keď sa v EÚ diskutuje o zaradení zemného plynu a jadra medzi udržateľné zdroje energie a ceny energií rekordne rástli.
"Ľudia majú pocit, že plyn stále hrá dôležitú rolu. Nielen preto, že ho poznajú ako klasický zdroj vykurovania, ale akoby sa prierezom cez celý prieskum ukazovalo, že má pevné miesto v hlavách Slovákov," povedal riaditeľ spoločnosti AKO Václav Hřích.
Súčasťou ankety podľa Kvasňovského boli aj otázky o tom, ktoré ekologické problémy Slovákov trápia najviac. Respondenti za najvážnejšie problémy považujú znečistenie prírody a vôd odpadmi (33,5 %), úbytok lesov (23,5 %), globálne otepľovanie (21,7 %) a znečistenie ovzdušia vykurovaním a dopravou (18,5 %).
"Ak namiesto uhlia a dreva z našich lesov budeme vo vykurovaní používať zemný plyn, ak podporíme CNG mobilitu a ak začneme využívať potenciál výroby biometánu z odpadu, vieme dosiahnuť zlepšenie vo všetkých najproblémovejších oblastiach. Naopak, ak by sme začali zemný plyn z energetického mixu umelo vytláčať, bolo by iluzórne očakávať úspechy v dekarbonizačnom úsilí," upozornil Kvasňovský.
Výsledky prieskumu ďalej naznačili vysokú mieru dôvery verejnosti v budúcnosť obnoviteľných a nízkouhlíkových plynov (vodík, biometán), ktorých podiel na energetickom mixe by mal narastať. "Každý piaty opýtaný (19,8 %) si myslí, že biometán a vodík v budúcnosti môžu plne nahradiť zemný plyn," uviedol Hřích.
Ďalších 37 % opýtaných podľa Hřícha predpokladá, že biometán a vodík budú hrať dôležitú úlohu, no nedokážu úplne nahradiť zemný plyn. "Zároveň je potrebné povedať, že takmer tretina oslovených sa k téme nevedela vyjadriť. To znamená, keby sme sa na to pozreli zo širšej perspektívy, aktuálne je o tom, že biometán a vodík je nejaké dokonalé riešenie, presvedčený len každý piaty človek. Ten zvyšok im dáva nejakú úlohu popri zemnom plyne alebo sa k tej téme nedokážu vyjadriť," uzavrel Hřích.
Podľa prieskumu viac ako dve tretiny Slovákov súhlasia s tým, že zemný plyn môže pomôcť pri plnení klimatických cieľov. Slováci za najväčšie výhody zemného plynu považujú to, že ide o ekologické palivo, pri ktorom sa tvorí menej emisií (38,5 % opýtaných) a zároveň má pri vykurovaní jednoduchú obsluhu (38,9 %).
"Faktom je, že pri spaľovaní zemného plynu sa netvoria takmer žiadne prachové častice, čím chránime ovzdušie a zdravie obyvateľov v našich obciach. V porovnaní s tuhými palivami sa, navyše, pri jeho spaľovaní tvorí takmer o polovicu menej emisií CO2. Vďaka zemnému plynu tak môžeme mať nielen čistejšie ovzdušie, ale aj prispievať k riešeniu globálnych klimatických cieľov. Našou výzvou však určite ostáva postupná dekarbonizácia plynu ako takého, najmä prostredníctvom obnoviteľných a nízkouhlíkových plynov," konštatoval Kvasňovský s tým, že zber dát sa uskutočnil v čase, keď sa v EÚ diskutuje o zaradení zemného plynu a jadra medzi udržateľné zdroje energie a ceny energií rekordne rástli.
"Ľudia majú pocit, že plyn stále hrá dôležitú rolu. Nielen preto, že ho poznajú ako klasický zdroj vykurovania, ale akoby sa prierezom cez celý prieskum ukazovalo, že má pevné miesto v hlavách Slovákov," povedal riaditeľ spoločnosti AKO Václav Hřích.
Súčasťou ankety podľa Kvasňovského boli aj otázky o tom, ktoré ekologické problémy Slovákov trápia najviac. Respondenti za najvážnejšie problémy považujú znečistenie prírody a vôd odpadmi (33,5 %), úbytok lesov (23,5 %), globálne otepľovanie (21,7 %) a znečistenie ovzdušia vykurovaním a dopravou (18,5 %).
"Ak namiesto uhlia a dreva z našich lesov budeme vo vykurovaní používať zemný plyn, ak podporíme CNG mobilitu a ak začneme využívať potenciál výroby biometánu z odpadu, vieme dosiahnuť zlepšenie vo všetkých najproblémovejších oblastiach. Naopak, ak by sme začali zemný plyn z energetického mixu umelo vytláčať, bolo by iluzórne očakávať úspechy v dekarbonizačnom úsilí," upozornil Kvasňovský.
Výsledky prieskumu ďalej naznačili vysokú mieru dôvery verejnosti v budúcnosť obnoviteľných a nízkouhlíkových plynov (vodík, biometán), ktorých podiel na energetickom mixe by mal narastať. "Každý piaty opýtaný (19,8 %) si myslí, že biometán a vodík v budúcnosti môžu plne nahradiť zemný plyn," uviedol Hřích.
Ďalších 37 % opýtaných podľa Hřícha predpokladá, že biometán a vodík budú hrať dôležitú úlohu, no nedokážu úplne nahradiť zemný plyn. "Zároveň je potrebné povedať, že takmer tretina oslovených sa k téme nevedela vyjadriť. To znamená, keby sme sa na to pozreli zo širšej perspektívy, aktuálne je o tom, že biometán a vodík je nejaké dokonalé riešenie, presvedčený len každý piaty človek. Ten zvyšok im dáva nejakú úlohu popri zemnom plyne alebo sa k tej téme nedokážu vyjadriť," uzavrel Hřích.
