Vyplýva to z prieskumu, ktorý pre skupinu Erste uskutočnila firma IMAS International na vzorke 600 respondentov.
Autor TASR
Bratislava 16. septembra (TASR) - Slováci považujú za najdôveryhodnejšie inštitúcie a odvetvia výrobcov automobilov, ale výraznú dôveru si držia aj učitelia a doktori. Banky skončili na štvrtom mieste. Najmenej veria Slováci politickým stranám a vláde. Vyplýva to z prieskumu, ktorý pre skupinu Erste uskutočnila firma IMAS International na vzorke 600 respondentov.
Automobilky dosiahli v indexe dôveryhodnosti úroveň 72 %, doktori a učitelia zhodne 68 % a banky 67 %. Učitelia a doktori si udržiavajú stabilnú dôveru ľudí. Napriek ich spoločenskej hodnote nemajú dostatočné finančné ohodnotenie v porovnaní so zahraničím. Finančná situácia sa za ostatné obdobie učiteľom zlepšuje, napriek tomu sú ich platy tretie najnižšie v rámci krajín OECD. Za nimi skončili Maďari a Lotyši. Podľa Lenky Buchlákovej, analytičky Slovenskej sporiteľne, medzi dôležité aspekty, ktoré zvyšujú dôveryhodnosť ľudí v banky, patria kvalita služieb, prístup k riešeniu problémov klientov i priama a efektívna komunikácia.
Za bankami skončili v dôveryhodnosti energetické a letecké spoločnosti, armáda a neziskové organizácie. Na opačnom konci rebríčka sa umiestnili politické strany, ktoré v indexe dôveryhodnosti dosiahli 28 %, pričom 0 znamená najmenej dôveryhodný a 100 najdôveryhodnejší. Vláda dosiahla v prieskume medzi Slovákmi ešte začiatkom minulého roka index na úrovni 30 %, v tomto roku jej dôveryhodnosť klesla o 2 percentuálne body.
"Prieskum takisto ukázal, že Slováci málo dôverujú médiám, teda televízii, rádiám či tlači, čo súvisí s celkovou atmosférou v spoločnosti, v ktorej sa do popredia dostávajú dezinformácie a falošné správy z alternatívnych zdrojov. Tie podkopávajú dôveryhodnosť tradičných médií. Index dôveryhodnosti v tomto prípade dosiahol 47 %. Napríklad verejná správa preskočila médiá v dôveryhodnosti o 3 percentá," doplnila analytička.
Automobilky dosiahli v indexe dôveryhodnosti úroveň 72 %, doktori a učitelia zhodne 68 % a banky 67 %. Učitelia a doktori si udržiavajú stabilnú dôveru ľudí. Napriek ich spoločenskej hodnote nemajú dostatočné finančné ohodnotenie v porovnaní so zahraničím. Finančná situácia sa za ostatné obdobie učiteľom zlepšuje, napriek tomu sú ich platy tretie najnižšie v rámci krajín OECD. Za nimi skončili Maďari a Lotyši. Podľa Lenky Buchlákovej, analytičky Slovenskej sporiteľne, medzi dôležité aspekty, ktoré zvyšujú dôveryhodnosť ľudí v banky, patria kvalita služieb, prístup k riešeniu problémov klientov i priama a efektívna komunikácia.
Za bankami skončili v dôveryhodnosti energetické a letecké spoločnosti, armáda a neziskové organizácie. Na opačnom konci rebríčka sa umiestnili politické strany, ktoré v indexe dôveryhodnosti dosiahli 28 %, pričom 0 znamená najmenej dôveryhodný a 100 najdôveryhodnejší. Vláda dosiahla v prieskume medzi Slovákmi ešte začiatkom minulého roka index na úrovni 30 %, v tomto roku jej dôveryhodnosť klesla o 2 percentuálne body.
"Prieskum takisto ukázal, že Slováci málo dôverujú médiám, teda televízii, rádiám či tlači, čo súvisí s celkovou atmosférou v spoločnosti, v ktorej sa do popredia dostávajú dezinformácie a falošné správy z alternatívnych zdrojov. Tie podkopávajú dôveryhodnosť tradičných médií. Index dôveryhodnosti v tomto prípade dosiahol 47 %. Napríklad verejná správa preskočila médiá v dôveryhodnosti o 3 percentá," doplnila analytička.